ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Caput II — De Schola Articulari Hibensi)

Hybe (Hibe) po nemecky Geib (Gaip) pochádza od Gepidov. Obec náležala panstvu Lichtensteinovcov z Liptovského Hrádku (Liptóújvár).

Juraj Sartorius^[4] z Liptovského Jána sa vzdelával na mnohých školách. Napokon bol rektorom v Hybiach a Východnej. Od 12. apríla 1615 bol farárom v Liptovskom Hrádku.

Krištof Lutz, aj Lucius z Brezna sa vzdelával u Severína Scultetiho a Jána Regisa v Bardejove. Pozvali ho za rektora do Hýb. Od r. 1610 bol farárom; od r. 1611 pôsobil v Hybiach.

Ján Molitoris, ako to vysvitá zo zápisu Jána Buchona z 13. júla 1621, ktorý mu z priateľstva veľa spomienok vo veršoch venoval.^[5]

Ján Dulius narodil sa v Hybiach. Tam žil aj jeho otec Juraj a matka Anna Zámocká z Liptovského Jána. Ján Dulius študoval^[6] v Liptovskom Jáne u Jána Matthaesia a Jakuba Splenia, vo Zvolene u Jána Kianku, v Brezne u Jána Rotaridesa. Keď vychodil školu, dva roky bol kantorom, potom rektorom vo svojom rodisku, kým sa r. 1624 nestal farárom v Lučivnej na Spiši. Pozri Zablerov Index, 64.^[7]

Tomáš Martinides z Hýb. O jeho rodičoch pozri školu v Brezovici, diel I, hlava II, § 9. Zavčasu osirel, ale sa ho ujal hybský občan Ján Janovský, ktorý ho poslal v r. 1619 študovať do Uhorského Brodu na Morave. Na radu bojnického superintendenta Ondreja Dióssa,^[8] bol Martinides dva roky kantorom v Senici.^[9] Neskôr „ferocitate Vandalorum et aliarum barbararum nationum“ (pre zúrivosť vandalov a iných barbarov), ako vlastnoručne poznamenal v Zablerovom Indexe na s. 124, vrátil sa v r. 1622 do vlasti, kde bol dva roky kantorom v Ružomberku. Napokon ho obyvatelia rodnej obce Hýb pozvali v r. 1624 za rektora. Na tomto pôsobisku zotrval sedem rokov. Potom ho pozval ako dobrého kazateľa Štefan Tököli na hrad Kežmarok. V roku 1631 sa stal farárom v Levoči.

(Poznámka cudzou rukou: Martinidesov nástupca bol Mikuláš Weredarii z Hýb. Študoval u Leonharda Wagnera v Bardejove. Neskôr bol farárom vo Východnej. Ordinoval ho 27. marca 1646 Ján Kalinka.)^[10]

Eliáš Michaelis; z Liptovského Mikuláša ho povolali dňa 7. júna 1649 do Hýb.^[11]

Daniel Jarkovitzius; pozvali ho v r. 1658 z Banskej Bystrice na čelo hybskej školy, kde zotrval 12 rokov. Neskôr ho povýšili na cirkevnú službu vo Sv. Kríži (1670)^[12] — podľa Subsidia Juraja Buchholtza.

Juraj Nidonius z Rožňavy bol muž pobožný a vzdelaný, dobrý hudobník aj spevák. Neskôr bol farárom vo Východnej. Keď ho stadiaľ vyhnali, vrátil sa znova do Hýb a utiahol sa do súkromia. Subsidia Juraja Buchholtza.

(Poznámka: Samuel Medzny sa dostal do Hýb z rektorátu Všechsvätých. Počas rákóczyovského hnutia ho z Hýb odvolali a žil 15 rokov v súkromí; až 24. februára 1706 ho znova pozvali do cirkevnej služby v Bardejove. Pozri Zablerov Index, 1607.)^[13]

Ondrej Gremercius z Teplice na Spiši. Po päťročnom účinkovaní na hybskej škole ho povolali do jeho rodnej obce Teplice. Gymnasiologia pričleňuje k jeho menu poznámku: Hic pro salute suae patriae in schola tantum patienter laborare constituit. (Rozhodol sa trpezlivo pracovať pre blaho vlasti iba v škole.)

Šimon Burda pôsobil na škole v Hybiach podľa dôkazov Juraja Buchholtza vo svojich Subsidiách. Wittenberský exemplár, s. 356 (nepag.).

Ján Metzni (Mezni, Medzny), rodom z Necpál, pôsobil v Hybiach osem rokov, až prešiel do služieb cirkvi v Lučivnej. Zomrel v r. 1750 na mor. (Poznámka: Pochádzal z Necpál, kde žil jeho otec Matiáš a matka Žofia Oleriny, vulgo Kapusta). Študoval^[14] najprv doma pod Jánom Blasiom, potom v Brezne pod Jánom Simonidesom, v Jelšave, krátko v Púchove u Daniela Perliczia. Po púchovskom exile prešiel do Varína k Eliášovi Telkoniusovi, odkiaľ po jeho druhom exile ho povolali za vychovávateľa Adama a Gašpara Kuninyovcov v Madočanoch. Istý čas pôsobil na škole Všechsvätých, odkiaľ sa dostal za rektora do Hýb. Wittenberský exemplár, s. 356.

Ondrej Kurey, rodom z Púchova. Do Hýb sa dostal z Paludze, ako sa píše v Subsidiách Juraja Buchholtza.

Ján Kazár, syn Juraja Kazára, o ktorom pozri školu v Dolnom Kubíne, diel III, hlava II, § 19, „môj na prešovskom predmestí usilovný žiak…, ktorý teraz stojí na čele školy v Hybiach“ (poznamenáva autor Gymnasiologie (III, list 219).

(Poznámka cudzou rukou: Ján Baligovits z osady Ľutova na Trenčiansku, študoval v Kežmarku u Juraja Buchholtza od 16. júna 1723 do 12. apríla 1726. Neskôr bol rektorom v Hybiach. Ďalší učitelia boli: Martin Michalides v r. 1742. Ján Krupica z Hlbokého, ,majster v pití a jedle‘, ušiel do Toporca, Pondelka a Hnúšte, potom do Sibiu v Sedmohradsku, kde žil pod fingovaným menom Langleides. Potom sa s ním stretávame v Lučenci a v Necpaloch a napokon v Hybiach. Ján Sarossy. — Michal Solnensis — Ján Kotzjan. — Ján Trnkoczy z Jamníka).