Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 4. diel. Školy dedinské artikulárne


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 4. diel. Školy dedinské artikulárne

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Ivana Černecká, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 74 čitateľov

Hlava VI — Škola v Paludzi

(Caput VI — De Schola Nagy-Palugyensi)

Patronát a predstavenstvo evanjelickej cirkvi v Paludzi vždy sa usilovali o to, aby tamojšia artikulárna cirkev vykazovala dostatok vynikajúcich učiteľov. Preto volili pracovitých a vedám oddaných rektorov, spomedzi ktorých vynikali:

Jonáš Sartorides, ináč Sartoris. Pôsobil v Paludzi v r. 1649. Pozri aj školu v Krupine, diel II, hlava IV, § 20. (Poznámka cudzou rukou: Dňa 7. marca 1706 ho ordinovali v Batizovciach. V roku 1681 — 1691 žil ako exulant, vypudený zo školy v Brezne spolu s Martinom Dubovským).

Juraj Fabri bol Ladiverov žiak. Vzdelával mládež od r. 1649. Ale pretože, ako to dosvedčuje Juraj Buchholtz, udržiaval neúprosne prísnu disciplínu, musel skoro opustiť svoje pôsobisko.

Juraj Lissoviny pôsobil v r. 1700. Pozri stať o škole v Liptovskom Mikuláši, diel III, hlava XV, § 23.

Zachariáš Petrovitzius. Pozri školu v Dolnom Kubíne, III, hlava 2, § 21.

Juraj Buchholtz mladší, narodil sa v r. 1688 v Kežmarku, tam aj študoval. Neskôr navštevoval školy v Rožňave, od r. 1708 v Gdansku a v Greifswalde. Po návrate zastával v Paludzi v rokoch 1714 — 1723 rektorský úrad. Potom odišiel do Kežmarku, kde v r. 1737 zomrel.[27]

(Poznámka: Martin Bohurád z Dechtár v Liptove, pôsobil v Paludzi od r. 1723 do 24. augusta 1724.)

Ján Sartorius (Sartoris) pochádzal z Rožňavy. Základy humanistických vied absolvoval ako famulus Františka Poora a Jána Halligausza na prešovskej škole. Na wittenberskú akadémiu[28] sa zapísal 5. októbra 1719, keď tam bol prorektorom Gottfried Wernsdorf. Prerušil však štúdiá, aby si mohol doma zadovážiť prostriedky na ďalšie štúdiá. Počas obhajoby svojej dišputácie O entuziazme a ateizme predseda doktor Martin Chladenius zložil na neho chválospev za úspešnú a pevnú obhajobu dišputácie, v ktorej rozobral oba uvedené pojmy z teologického hľadiska. Chladeniov chválospev (elogium), prózou písaný, je datovaný z 19. novembra 1722.[29]

Iný nepodpísaný priateľ (amicus etiam eiusdem) venoval Sartoriovi podobný pochvalný list pri jeho ďalšej dišputácii O voľbe kniežat De suffragio pulchritudinis in electione principum. List je datovaný „Parthenopoli ex Musaeo 2. mája 1722“, t. j. vo wittenberskej akadémii.[30]

Napriek týmto skvelým študijným úspechom šťastena mu pri návrate do vlasti bola málo žičlivá. Po trápnych neúspechoch prijala ho dolnohrušovská cirkev v Zemplíne vokátorom 13. novembra 1724. Odtiaľ ho pozvali do Paludze za rektora. Keď pôsobil v Paludzi, začali ho podozrievať z dogmatickej úchylky, našťastie našiel si dobrých obhajcov u patrónov v obci.[31] Po viacerých ďalších protivenstvách sa utiahol sklamaný do súkromia do opatery dobšinského farára Davida Frühauffa.[32]

Juraj Barany; narodil sa r. 1698 vo Vlachoch v Liptove. Pôvodne sa nazýval aj Telko. Na začiatku r. 1726 stal sa rektorom v Paludzi po Jánovi Sartoriovi a spravoval tamojšiu školu do r. 1768.

Pavol Šramko pracoval na paludzskej škole v rokoch 1768 — 1773, keď ho jednomyseľným súhlasom tamojšej cirkvi zvolili za farára. Pochádzal z Revúcej v Gemeri.

Ján Tichý z Martina.

Ján Liptay.

Ján Kalinčák z Oravskej Párnice pôsobil v r. 1793.


[27] Juraj Buchholtz ml. študoval aj vo Wittenbergu, kde bol zapísaný 13. októbra 1713. Bartholomaeides 209, pozri aj Cenersich II, 303 n., Horányi 611 n. Porovnaj školu v Kežmarku v Gymn. III, hl. 14, § 27.

[28] Bartholomaeides 214. Vo Wittenbergu po druhýkrát 1729. Protokol wittenberskej univerzity dôvodí, že Sartorius bol najprv kazateľom v Berlíne, vo Wittenbergu pre uhorské vojsko a potom sa pre rôzne rozbroje vrátil do Uhorska. Vydal r. 1723 Dictionarium Hungaricum (Uhorský slovník) a Katechizmus. Zomrel r. 1740 v Štítniku.

[29] Odpis Chladeniovho elógia v Gymn. IV. hl. 6, § 9. Martin Chladný (Chladenius) sa narodil r. 1669 v Kremnici. Vo Wittenbergu dosiahol hodnosť magistra filozofie a lincenciát teológie, v r. 1710 sa stal profesorom teológie, v r. 1714 bol tam konrektorom a v r. 1720 rektorom. Bartholomaeides 189, Czwittinger 100, Horányi I, 406 n., Klein I, 27.

[30] Odpis Gymn., u. m., § 10. Parthenopolis, mesto bohyne Athény Panny.

[31] Obhajoba v Gymn. u. m. § 13.

[32] David Frühauff pôsobil r. 1722 v Dobšinej. Fabó III, 21. Nasledujúcu stať neskôr pripísala cudzia ruka. Hornyánszky 163 doplňuje nasl.: V r. 1769 bol rektorom Eliáš Marcsak, v r. 1780 Peter Ambrosy.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.