Náš hrdina

Tým, ktoré niekdy počas bálov
som v ľahkom tanci niesol sálou
a parfumom šiat, vôňou štíc,
blízkosťou zapálených líc,
dychčiacich hrudí, ramenami
objatých, krásou zmámený
odnášal preč od gardedámy
a v takte s hudbou nadšený
o ľúbosti im hovorieval,
alebo idúc z promenád
im deklamoval, že ich rád,
fantázie im v noci spieval
pod zatemneným oblokom,
im cukríky a kvety nosil,
by môžbyť citov prítokom
ich o večnú snáď lásku prosil
a v živote, čo ťahá dol’
pre soľ a chlieb, tam v čiernej bani,