ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Zahvižďaly vetry zrutné,
zaletely nad hory…
Ber sa, Slovač, bystrá Slovač,
bojovné pod prápory!
Trúby hučia, zvony vestia neba hlas,
ľudu strana, pečlivá mať, volá nás.

Hej, tá stránka, milá stránka,
to je krása, vzácny kvet!
Na tú stránku, na jej súcosť.
pozoruje celý svet.
Na tú stránku okom šibnem ihravým,
k zástavám jej s radosťou sa postavím.

Slávna stránka, ľudu stránka.
krv pobúri, v žile vrie;
úbohú za otroč súžby
na kujonstvá zanevrie.
Hej, veď aj čas, dosti vzdychov už znelo,
bôľnych rán, ej, dosti znášal duch, telo.

Slávna stránka, ľudu stránka,
putá zmrví, nákovu;
čo vo šmikni kula biednym:
svrhne vládu čertovu.
V trýzňach, ťarchách mocnou slúži obranou,
bičom švihá neodbytných potkanov.

Slávna stránka, ľudu stránka,
práva háji ohnivo,
sverepý čo zurval, gembeš^[1]
neprestajne tne divo.
Kričí, žiada krotiť vášeň zlobivú,
a nebrýzgať náboženstva na nivu.

Slávna stránka, ľudu stránka.
pravdu hláše, lož tupí;
poľahčením teší zrejmo
utrápené zástupy.
Nátlak perie, krivdy lieči zjedavé,
svätý cieľ jej i Boh žehná láskave.

Slávna stránka, ľudu stránka,
Kristu verná, ľúba nám;
hrdinov jej nepodkúpi
zlosyn, huncút, Abrahám
Podlých dežmy zradní bratia nech berú,
hej, statočnosť nejde na trh, nie veru.

Hor sa, chlapci, vrtkí chlapci,
pospiechajme k práporom!
Pán keď s nami, musí skrepnúť
tyranov moc zánorom.
Zhubnú hydru prijde nám raz poraziť,
ľudu stránka musí, musí zvíťaziť!

Dl. 20. III. 1895