ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Hore Vretňom, dole Vretňom
dúha nebo krášli…
Ľudový kto úcti prápor,
toho chrti kmasli.

Hej, ten prápor, ľudu prápor,
nám to žičný priateľ!
V ňom je isté útočište,
on ti shodí fátel.

V ňom je základ mravov čistých,
lásky, rázu, viery;
v ňom sú blesky na zlosť pekla,
čo na statných mieri.

Kto ho bráni, seba chráni,
svoje háji práva;
kto ho mláti, seba svrhne,
svojeť čertu dáva.

Hore Tatrou, dole Tatrou
plačú liberáli.
Hej, tá valných stránka húfov
hrany pod nich páli.

Hej, tá stránka bodrej mysle
božiu plní vôľu:
vlasť si ľúbi, zdvíha národ,
koniec činí bôľu.

Kto sa za tej stránky rozkvet
s ďasa živly perie,
ať ho Pán Boh požehnáva,
šťastia grúň ať berie.

Kto tej stránky pravdám svetlým
plány kuje zášti,
ať ho výšin hnevy trescú,
hrom do neho praští.

Dl. 10. IX. 1895