ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Zajojkaly kopne, zaplakaly bresty —
slobodienka ľúba, ké sú tvoje tresty?

Prišli kati spurní, opleli ťa besne,
poctivý viac občan po svojom žiť nesmie.

Liberálci vtiahli, okradli nám práva,
radosť nám v nich kvitla, potecha i sláva.

Zhabali nám práva, obyčaje dávne,
útroby do chrámu žhavé vmietli hlavne.

Oškreli, hej, cit náš, dušu mečom bodli,
zúbožených nútia pohanské pred modly.

Škohlošov, pudlárov kadidlami kadia,
čestných vlasti synkov pohrdúsiť hľadia.

Židákom, zednárom päty, dlaby lížu,
nenávisť, smrť hlášu Spasiteľa krížu.

Bludárom, streštencom voľný skujú zákon,
horlivosť drmášu chudobným Slovákom.

Žirné platy chamrú, bachory si mastia,
do holoty sáču čeliadku nešťastia.

Ostudný fľok hydry, zhubní liberáli!
kedyže hrom nebies do ľadvia vám vpáli?

Kedy bude skon vám, kedy vás čert vezme,
tyrani vy žitia, potvory vy besné?

Hore sa, Slováci, obratní junáci,
kresťanskej oblasti nedajme, haj, vziať si!

Hore sa, Slováci, dovedna sa sdružme,
proti Tatier šarhom smele brojme, zmužne!

Smele brojme, zmužne oproti beťárom,
nehanblivým lotrom, svedomia tatárom.

Hore sa, Slováci, za záujmy, práva,
s ľudáckym triumfom herská svitne sláva.

Nech ľudákov húfy hlasom plnia sience,
ať ho Boh požehná, kto nám vije vence!

Dl. 5. X. 1895