ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Čo si prišiel, čo buntošíš, dotieravec hltavý?
Čos’ vytýčil ošklivé tie, liberálné zástavy?
Fuj! potupa, nestydatosť, hnusná vec,
s čertom tančí posvätený Moravec.

Čierna šuba, čierny štréber, zlatý lancúch, zlatý kríž,
never, pyšný, bludný chlape, statočných že ošudíš!
Čoby striebra celé vrchy dal si nám:
coky! zavznie judášovým rapinám.

Čože búriš, pošetilče, tichým naším údolom?
Čo posýpaš čestných role luciáša kúkoľom?
Prac sa od nás, luciferský zloduchu,
Krista nosíš nie že v srdci, na bruchu!

Čo pokúšaš v ovčej koži, špatný vlku, pažravý?
Nemáš dosti márnej slávy, nemáš bujnej potravy?
Kamrlík ti, pôsty, trestov palicu,
dereš ostrý, nie biskupskú stolicu!

Nebojíš sa, nešťastníku, mravnosť davu runtovať,^[3]
s mrzkým sevom pohoršenia zisk pre podlý kolovať?
Nedesí ťa, že na hanbu vandruješ,
krucifiksom proti Bohu verbuješ?

Ďas nech vezme tvoje pšeno, kukuricu, otruby!
vstrč tie dary svojim drahým ošípaným do huby!
Vďač sa nimi svojim svätým kaftanom,
farizejom, nesvedomým šklbanom.

My si ctíme spravodlivosť, pravdy, práva zásadu,
nevženie nás krutý parom vo lži, hriechov záhradu!
Odstúp, kupčík, drsný zkazy pohonič!
Sláva tebe, lotrovstva meč, Markovič!

Neveríme kanoníku, immorálnej ohave,
strečkuje sem, strečkuje tam, za titulmi krikľave.
Arak, pekla hade vábny, diablovič!
Nach žije náš obľúbený Markovič!

Dl. 1896