ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

NEVIDNÁ VÍLA (spieva z hory):

Škriváňočku, nespievaj;
v rozklade je sveta ráj,
Abela krev hýbe sa,
ľaká sa svet potresa.

DOBROSLAVA:

Darmo mi Víly horami spievali.
Že už sa kliatby žihadlá zodrali
v ľudských plánoch.
Tie moje včeličky soku z líp naberú,
zver jim ho popije, v zime mi hladom mrú
v prázdnych klátoch.
Za ďaleké more odletujú roje;
tu sa presúšajú diamantov stroje
v mrtvých džbánoch.
Zvädli zas nádeje, jak v hriadkach ľalie;
krev môjho ženícha zeme česká pije,
v zlatej Prahe na Hradčanoch…
Mučeníci naši vo krivdy putách,
ktorí ku bôľom rodným dozreli
na nízkych duší pomsty Golgotách
splácajú hriechy za národ celý.

MNÍCH:

… k vykúpeniu…

DOBROSLAVA:

Tak nám pohltila zbúr divých rieka
Langfelda, Holuba, sirotu Šuleka.
Ach, čo som Slovanstva idea tak jemná…!
Ktorým krivdy v čase večnosť potrhajú,
na Hradčanoch a — z veže zomierajú —
nebožiatka pre mňa.
(Zahrmí.)

DOBROSLAVA:

Mir vsiem!
(Žehná svet v tri strany, skloní hlavičku, vchodí smutná do
jaskyne. Zahrmí navôkol. Skala s treskom hrmov zatvorí sa.)

NEVIDNÁ VÍLA (z hory spieva):

Roztrieskali nás vrahovia,
zabudol svoj svojeho.
Dieťa Tatry nikde nemá
slniečka centrálneho.

No rozkladá dubisko sa
čo dúbravu nadhorí;
samoniklým on ohníčkom
ku zakliatym zahorí.

Sever-víchor keď zaduje,
rozplamení hory nám;
nový život on daruje,
zakliatym tu plemenám.

KRSTNÁ MAŤ:

SUSEDKA:

KRSTNÁ MAŤ:

SUSEDKA:

KRSTNÁ MAŤ:

SUSEDKA:

KRSTNÁ MAŤ:

SUSEDKA:

MARIENKA

Svadba stojí, hudci hrajú,
mňa Marienku vydávajú.
Huč, gajdošu! Mumli basa;
výskaj, tancuj mladá chasa!
(Vezme krížik, stichučka tancuje.)
Hor z hvezdičiek duchov tlumy
načúvajú basy struny.
Takej svadby nevideli,
rady by ma vyvrteli!
(Tancuje s krížikom.)
Stráž anjelov z neba hľadí
na svadbu by moju radi.
Aj pánbožko čaká v hviezde,
čaká družbu, že ho pozve.
V slniečko by sadli biele,
mne prišli by na veselie.
Družba! Družba! Za svet ani!
Nesmejú byť povolaní.

Ni hviezdy, ni andel-varty
neposlali k svadbe party.
Ani kúštik muzikanta,
len s fokošom zver-drabanta.

Družba! Družba! Za svet ani!
Nesmejú byť povolaní.
Ani sever, ni východ, juh!
Ani dobrý, ani zlý duch…!
Môj ženích príde — musím sa uhladiť.
(Sadne medzi kríže, krášli si hlavu i ňadrá slamou a trávou.)

HLÁSNIK (zazvoní, volá):

Chváľ každý duch Hospodina!
Tretia na dni je hodina.
Opatrujete deti svoje,
Tatrou vyjú vlkov roje.
Základ Golgoty sa striasol,
človečnosti ohník zhasol.
Chváľte, Tatry, Hospodina!
Tretia na dni je hodina.
Neplač, Mať Božia, Maria!
Na kríži Syn už dokonal,
skončená je Jeho muka;
nám u ľudí niet spasenia,
Jeho ochráni nás ruka.
Piláta nech babí luza.
Panny čistej svätá slza
Odvalí z nás manstva kameň!
(Trúbi po dedine tri — cez celý výjav.)

Nad tichou sa Tatrou hromadia havrany,
ktože nám kalinám,
nevinným halinám,
tie dietky ochráni.
Dušička nevinná, čistá jak ľalia,
na Hradčanoch žertva,
polživá, polmrtvá,
v svej krvi sa zvíja.

HLAS:

Mučeníci naši u Krista Pána.

CELÝ CHÓR:

Orodujte slzou za Kolomana!

HLAS (recitando):

Do chladnej noci padlo žitie tvoje;
večnosť spí, budné sú nízkych živlov roje.
Za marný nápis na handre: „Pět zlatých“
brat predá brata, zradí všetkých svätých!

CELÝ CHÓR:

Nečachruj s krvou ani za svet celý!
Bozi nežehnajú drahého žita.
Nedaj si brata ni za neba ceny
jednoho drotára ni za banku Brita.

HLAS (recitando):

Spočiň tichučko, samoniklý duch!
Pomsti smrť tvoju všech národov Boh.
Abelu vzal Kain dni mladé, veselé
Kaina vyhnali von z raja andelé.

HLAS (sólo, chór nemo sekunduje):

Vo vlasti dedov pil zúfalcov žlč,
domácnosť zamknul nelásky mu kľúč,
tam z bratov svietil na chodníčok strmý,
v chladnej noci veku, bratskej zrady lúč.
(Chór zakvíli v nemých akordoch.)

CELÝ CHÓR:

Mučeníci naši u Krista Pána,
orodujte slzou za Kolomana! (Tri razy.)

NEVIDNÝ CHÓR (od západu):

Rex tremendae majestatis,
Qui salvandos salvas gratis,
Salva me fons pietatis.

NÁRODNÝ CHÓR (kľakne):

Hospodi pomiluj!
Hospodi pomiluj!
Hospodi pomiluj!
(Vstanú.)

NEVIDNÝ CHÓR (od západu):

Qui Mariam absolvisti,
Et latronem exaudisti,
Mihi quoque spem dedisti.

NÁRODNÝ CHÓR (kľakne):

Hospodi pomiluj!
Hospodi pomiluj!
Hospodi pomiluj!
(Vstanú.)

NEVIDNÝ CHÓR (od západu):

In gemisco tamquam reus,
Culpa rubet vultus meus,
Supplicanti parce Deus.

NÁRODNÝ CHÓR (kľakne):

Hospodi pomiluj!
Hospodi pomiluj!
Hospodi pomiluj!
(Vstanú.)

NEVIDNÝ CHÓR:

A — a — a — meň!

VŠETKY CHÓRY:

Viečnaja pamäť!
Viečnaja pamäť!
Viečnaja pamäť! (Tri razy.)

CHÓR VYHODENÝCH (v kole):

Gaudeamus igitur, iuvenes dum sumus;
Nam post brevem iuventutem.
Et molestam senectutem,
Pulvis et umbra sumus.