SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

J. W. Goethe: Faust (Úryvok)

[9]

(II. diel, 1. dejstvo, Spev Ariela)

Príjemná údol. Faust na kvetnatej pažiti rozprestrený, unavený, nespokojný, sna žiadúci. Súmrak. Zbor duchov sa rozvieva; malé a príjemné postavy.


Keď podletných kvetov vlaha
všehomíra sa smeje,
na poli zelenosť blahá
všem zemšťanom sa skveje,
malých stríg veľkodušný zbor
s ratou všiad’ sa zbližuje,
či je svätý, či je zlotvor —
on nešťastných ľutuje. 

Vy, čo nad hlavou sa jeho chvejete,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
strigy pekné, razom tu stanete,
uspokojte trpké srdca bôle,
svedomie zastavte z hryzova poroby,
dušu zbavte skáravej nevôle.
Za nočnej chvíle štyri sú doby,
no nech zbor váš ich všetky odrobí.
Zložte mu prv hlavu v hlavnic’ studenú,
potom okúpte Léthy[10] rosami,
stavbu údov môže žitím vzpruženú
hýbať v sne ľahko pred dňa bránami.
Splaťte krásnu stríg povinnosť —
vráťte ho v svätú žitia činnosť!



[9] J. W. Goethe: Faust (úryvok) — preklad vznikol v Bratislave 6. apríla 1843; Vozár ho v rukopise zanechal bez názvu; spresnenie v podnázve („II. diel, 1. dejstvo. Spev Ariela“) sme doplnili pre toto vydanie (pôvodne v rukopise Samo Vozár vôbec nevyznačil, že ide o preklad veršov z Fausta).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[10] Léthé — rieka zabudnutia v mytológii gréckeho podsvetia