ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Bibliografické poznámky a vysvetlivky

Odtlačené podľa rukopisu, uloženého v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine. Upravený rukopis vyšiel v SS v XIX., XX., XXI. a XX. zväzku, 1. vydanie 1929. Ďalšie vydanie 1943.

Rukopis má 1341 číslovaných strán (str. 120, 151, 153 sú popísané po oboch stranách, str. 151 je i a, b, str. 1325, a na str. 314 je poznámka: Za touto stranou nasleduje str. 325. Nechybuje nič. R. Klačko. Tak isto chýba v číslovaní str. 977, ale text pokračuje normálne), rozmeru 10,5 cm × 17,1 cm, pomerne málo opravovaných, písaných perom, drobným písmom. Opravy redaktora 1. vydania sú robené ceruzkou. Na začiatku textu je dátum: 21/IV 27. Na str. 628, na konci II. dielu je datovanie: 2. X. 27. Názov románu je napísaný cudzou rukou. Rukopis pravdepodobne nemožno považovať za čistopis. Autor ho zaiste mienil ešte prepracovať.

Okrem tohto rukopisu sa zachoval koncept románu napísaný autorovým tajným písmom. Text rozlúštil a prepísal inž. L. Lorenc. Prepísaný text má 636 strán. Vnútri textu je datovanie: 29/VIII. 24.

Kukučínove excerptá, poznámky a určité historické údaje sa zachovali v ôsmich poznámkových zošitoch, ktoré sú napísané Kukučínovým tajným písmom. Na začiatku a na konci zošitov sú poznámky, zväčša bibliografické, napísané normálnym písmom. Inž. L. Lorenc tieto zošity nestačil rozlúštiť a prepísať celkom do konca.

Poznámky v týchto zošitoch sa týkajú prevažne slovenského revolučného pohybu v minulom storočí a obsahujú materiál pre všetky Kukučínove práce s historickou tematikou. Podávajú svedectvo o tom, aké slovenské, české, nemecké a maďarské noviny, časopisy a knihy Kukučín študoval k tejto otázke. Boli to napr. Slovenskje Národňje Novini, Pražské noviny, Ruch (1844), Osvěta (1876), Česká včela (1845 — 1846), Časopis českého musea (1845, 1846, 1909), Letopis Matice, Zora, Ľ. Štúr: Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, J. Jireček: Šafárik mezi jihoslovany, Čechy a Rakousko v polit. brožúrach předbreznových, Gracza G.: Magyarok függetlenségi harczának története, J. Francisci: Vlastný životopis, M. M. Hodža: Dobruo slovo Slovákom, C. Zoch: O Unii. Bibliografické údaje o novinách, časopisoch a knihách (píšeme presne ako v rukopise) nie sú vždy úplné, ale s excerptami z preštudovaného materiálu podávajú dosť konkrétny obraz autorovho štúdia pre všetky jeho práce s historickou tematikou.

Autor si všímal napr. nemeckú filozofiu minulého storočia, československé a maďarsko-slovenské vzťahy, sociálne postavenie obyvateľstva (sedliakov, remeselníkov, mešťanov, šľachty, kňazov, učiteľov, žien ap.), a hlad i alkoholizmus ako akútne dobové problémy.

V poznámkových zošitoch sú aj poznámky o štúdiu jazyka. Autor si zapisoval rozličné slová, termíny, zvraty, spojenia a povrávky ľudového alebo hovorového pôvodu.

Niektoré zápisy v poznámkach ukazujú na prototypy alebo aspoň zdroje inšpirácie pre postavy, ktoré nemajú vzory v známych historických osobnostiach (napr. tiež vdovec a katolík mlynar, Adam Hudák zo Záhradného ožran, Emanuel Hrušovic uradník panský z Červ. Lehoty, dr. Daniel Rosiar, stoličný lekár, Salamon Schönbein, kupec zbožím v Poradí).

Kukučín v poznámkach napokon komentoval aj súčasné kultúrne a politické udalosti v Československu i v Juhoslávii. Najmä pri takýchto zápisoch máva i datovanie a údaje denníkového charakteru, ktoré umožňujú zaradiť časove a sčasti aj miestne tieto prípravné práce na Kukučínove prózy s historickou tematikou.

Uveďme niekoľko dokladov z Kukučínovej korešpondencie, ktoré možno dať do súvisu s jeho románom. Listy sú uložené v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine. Preložil ich dr. Frýdecký. (Úryvky z listov Svítilovi-Karnikovi vo fotokópii.)

Napr. 29. apríla 1926 Kukučín píše v gratulačnom liste svojmu birmovnému synovi dr. Brankovi Nižetićovi: … Slovák Štúr v onej dobe povedal: Postavili sme sa do služby ducha a vybrali sme si cestu života tŕnistú… Tvoj nebohý otec postavil sa tiež do služby ducha, lebo v celom živote hľadal viac šťastia iných ako svoje a bojoval proti všetkému, čo myslel, že nevedie k úžitku celku. Ale i teraz sú v našom stave čudní ľudia, ktorí sa viacej pozerajú na úžitok celku ako na seba, a tak ich cesta vedie nešťastnými priesmykmi akejsi divej Albánie. Keby sa mohli vrátiť nazad, znovu by si vybrali tú istú zlú cestu, čo aj boli vyčerpaní a pobití. Hovoria, že najťažšia cesta je najkratšia.

Z Kukučínovej korešpondencie vidieť i autorov kritický postoj k novej etape vlastnej tvorby, napr. z listu Svítilovi-Karnikovi zo 6. júna 1927:

… Veľmi ma potešilo, že svojou priazňou doprevádzate i moju terajšiu tvorbu, ku ktorej, ak mám byť cele úprimný, neprechovávam takú slepú dôveru ako ku prvejším dielam. Mnoho ráz pozerám na ňu dosť prísne, pochybujúc, že zodpovie požiadavkám a neminie sa cieľa. Neviem či to nebude i vliv veku, keď samokritika sa začne ozývať niečo hlasnejšie, alebo hádam i prostredie, ktoré nepraje tvoreniu toho smeru, ktorým sa berie moje. To, čo Vy tvrdíte o mojich terajších prácach, ako predvojnový pracovník, neviem, či by podpísali moderní pracovníci…

Z listov sa dozvedáme, kde Kukučín študoval materiál k svojmu poslednému románu, napr. z listu Emílii Krznarićovej, datovaného v Martine 17. júla 1927:

„Tieto tri-štyri dni som bol zamestnaný v knižnici, kde som vyberal, čo budem potrebovať, lebo knihy, ktoré nie sú unikátne, pošlú mi do Lipika.“

O intenzite práce svedčí poznámka v liste Verici Krznarićovej zo 7. novembra 1927, v ktorej autor vysvetľuje, prečo mu je ťažko odísť na pohreb J. Cádrovi:

„Dostal som zo Švajčiarska zprávu, že pozostatky Cádru teraz prevezú na Myjavu, takže sa pripravujem na cestu na Slovensko medzi 12. novembrom a 3. decembrom. Som akosi zaviazaný byť pri tejto príležitosti na Myjave, ale tak sa vždy rozumelo, že to bude na jar, takže som vo veľkých rozpakoch, čo mám urobiť. Sú tu veľké dôvody za to, aby som išiel, ale za to, aby som nešiel, mám rovnako vážne dôvody, možno i vážnejšie, nielen preto, že môže byť zlé alebo kruté počasie, ale i pre začaté práce, ktoré je ťažko prerušiť…“

Dej románu Kukučín umiestnil na Dolnú Oravu, do rodnej Jasenovej (v románe Badišov). Odohráva sa v rokoch 1845 — 1847. Prototypom ústrednej postavy Bohumila Valizlosťa Zábora bol Ctiboh Zoch (1815 — 1865), rodák z Veličnej na Orave, kde Zochov otec dlhé roky pôsobil ako učiteľ. Zoch po štúdiách v Kežmarku, Gemeri a Banskej Štiavnici (v románe azda Tesná Baňa) študoval teológiu v Bratislave. Venoval veľkú pozornosť štúdiu jazykov a gramatiky. Patril k prvým horlivcom za spisovnú slovenčinu. Choroba a finančné ťažkosti mu nedovolili dokončiť univerzitné vzdelanie v Nemecku. Po ročnom vychovávateľskom pôsobení u Antona Palugyaiho v Palúdzke prijal r. 1837 miesto farára v Jasenovej na Orave. Bol i básnikom, jazykovedcom, ľudovýchovným publicistom a cirkevným historikom, ale túto stránku jeho diela si Kukučín v románe nevšíma.

Prototypom postavy Samuela Primitiva Robka bol jasenovský učiteľ Rutkay, ktorý učil i P. O. Hviezdoslava. (A. Mráz: Poprevratové literárne dielo Martina Kukučína, 1953, str. 171.)

V románe sa okrajove ukáže Ján Chlebnický, známy z románu Lukáš Blahosej Krasoň, ale predstavuje zovšeobecnený štúrovský typ, pravdepodobne nie konkrétnu postavu.

Okrem historického pozadia slovenských a uhorských predrevolučných dejín si Kukučín všíma i spolky miernosti, ktoré sa zakladali na Slovensku od r. 1844. Ich propagátorom bol katolícky kňaz v Divine Štefan Závodník, ktorý precestoval Sliezsko a Halič, aby študoval organizačnú a ideovú stránku tamojších spolkov miernosti. Na schôdzke vo Veselom v Nitrianskej župe 12. augusta 1847 založil s ďalšími národovcami Centrálny spolok triezvosti. Na schôdzi bol i Ľudovít Štúr, ktorý v Slovenských národných novinách veľmi propagoval myšlienku triezvosti.

Chronologický postup pri vydávaní Kukučínovho diela zdanlivo narušujeme tým, že román Bohumil Valizlosť Zábor (vyšiel po autorovej smrti) uverejňujeme pred krátkymi prózami s historickou tematikou. Tento postup si vyžaduje dejový sled Kukučínových historických próz (dej románu Lukáš Blahosej Krasoň sa odohráva v rokoch 1843 — 1844, dej románu Bohumil Valizlosť Zábor v rokoch 1845 — 1847 a dej krátkych próz v roku 1849). Aj ináč je narušenie chronologického postupu len zdanlivé. Kukučín totiž najprv skoncipoval román Bohumil Valizlosť Zábor stenografickým písmom (datovanie v texte z roku 1924), potom napísal a publikoval krátke prózy s historickou tematikou (v rokoch 1926 a 1927) a z roku 1927 je aj druhé Kukučínovo spracovanie románu Bohumil Valizlosť Zábor, napísané už normálnym písmom.

Poznámky k úprave textu

Všeobecné zásady o úprave textu sú uverejnené v I. zväzku Diela Martina Kukučína. V týchto zväzkoch k nim pristupuje najmä úprava priebežného číslovania kapitol a zjednocovanie mien, ktoré uvádzame pri zásahoch v úprave textu. Treba tu upozorniť najmä na miestny názov Hundráč. Autor ho striedal s názvom Hrbáč (spočiatku bol častejšie Hrbáč, neskôr Hundráč). Názov zjednocujeme na Hundráč. Ostatné väčšie zásahy v úprave textu sú tieto:

Zväzok 18

sa sprostiť 631 — sa zbaviť 10; Hrbáč 640 — Hundráč 15; Hrbáč 670 — Hundráč 31; mojej 682 — svojej 38; Ľahkým srdcom vyšiel 688 — s ľahkým srdcom vyšiel 41; slova 695 — stola 44; Hrbáč 701 — Hundráč 48; s Katrou sestrou 709 — so sestrou Katrou 50; Hrbáčom 714 — Hundráčom 55; sprostiť sa 746 — zbaviť sa; 6 752 — 5 75; Hrbáč 756 — Hundráč 78; Hrbáč… Hrbáč 792 — Hundráč… Hundráč 98; Nad Hrbáčom 793 — Nad Hundráčom 99; Hrbáč 802 — Hundráč 103; Hrbáča 803 — Hundráča 104; za 820 — sa 113; pády 822 — prípady 115; páde 823 — prípade 115; od Bradúľov, Eva 835 — od Mahuľov, Hana 121; Evka… Eva 386 — Hanka… Hana 121; Evka… Evička 837 — Hanka… Hanička 122; Evička 838 — Hanička 123; sadol 838 — si sadol 123; Evka 838 — Hanka 123; prešiel 839 — prešiel si 124; Evka 840 — Hanka 124; Evička… Evička 841 — Hanička… Hanička 125; Evku 844 — Hanku 125; Evky 845 — Hanky 127; očká Evky… Evička… Evka… Evka… Evka… Evu 846 — očká Hanky… Hanička… Hanka… Hanka… Hanka… Hanu 127 — 128; Evka 850 — Hanka 131; slúžnemu dvorskému 856 — slúžnodvorskému 134; Slúžny dvorský 857 — Slúžnodvorský 134; slúžny dvorský 858 — slúžnodvorský 135; Števo Bradúľ 859 — Števo Mahuľa 135; sa pootierajú 867 — pootierajú 140; Keď vyšla 867 — Keď Žofka vyšla 140; Hučinský… do Hučína 875 — Rušínsky… do Rušína 144; poslem 892 — pošlem 153; sprostiť sa 917 — zbaviť sa 167; spoza Hrbáča 122 — spoza Hundráča 170; k odchodu 928 — na odchod 174; na Hrbáči 939 — na Hundráči 180; snadno 945 — ľahko 184; Zastali Zahradili 972 — Zahradili 201; doprevadí 975 — odprevadí 202; Hrbáč 984 — Hundráč 208; Hrbáč 993 — Hundráč 214; Hrbáč 994 — Hundráča 215; Hrbáča 995 — Hundráča 215; Hrbáča 996 — Hundráča 215; Hrbáč 1005 — Hundráč 221; K Bradáčovi 1013 — k Mahuľovi 225; Evka 1013 — Hanka 225; Evka… Evku 1014 — Hanka… Hanku 225-227; Sivoň 1026 — Klaviaň 234; Keď prišiel 1033 — Keď osvietený prišiel 239; narazí chodník 1038 — narazí na chodník 241; nevzal hore 1045 — nepobadal 245; Svet sa zadiví jeden deň 1047 — Svet sa zadiví v jeden deň 245; pletený pot 1054 — pletený plot 251; nevzal hore 1064 — nezbadal 256; šovice 1070 — šošovice 258; Hučín 1070 — Rušín 259; do Hučína 1071 — do Rušína 260; jeden sme jeden ako druhý 1091 — jeden sme ako druhý 270; ani nevzal hore 1098 — na kurátorov syn 1100 — kurátorov syn 274; pridal Štúrovi… nehrnie 1104 — pridal k Štúrovi… nehrnie sa 276; si ani nevšimol 272; šarlachu 1132 — šarlátu 291; Mikulášovi Balinskému 1166 — Mikuláša Ozubinského 307; k tejto práci 1185 — do tejto práce 316; Hučín 1199 — Rušín 323; Evička 1268 — Hanka 358; s nimi 1269 — nimi 359; z Čiernej Lehoty 1277 — z Červenej Lehoty 363; z nedajstva 1287 — z nedbajstva 368; do Hučína… V Hučíne… V Hučíne 1300 — do Rušína… v Rušine… V Rušine 374; k odchodu 1303 — na odchod 375; z Hučína 1306 — z Rušína 377; ani nevzala hore 1308 — si ani nevšimla 378; Hrbáču 1308 — Hundráču 378; Pavko 1312 — Pavko boženík 380; nečisté prádlo 1324 — nečistá bielizeň 385; neozbrojiť a pritisnúť 1325 — neozbrojiť a nepritisnúť 386; Sušňa 1326 — Sušalu 387, Sušeň 1328 — Sušalo 388; keď zvedel, čí je: 1331 — keď zvedel, čí je povedal: 389; Nemieniš sa ostať 1332 — nemeniš ostať 389; Slávnosť skončila 1337 — Slávnosť sa skončila 392; s naším 1340 — naším 394.