Zlatý fond > Diela > O premene látok

Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský:
O premene látok

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Daniela Kubíková, Ivana Gondorová, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Monika Harabinová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 40 čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský
Názov diela: O premene látok
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2010

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Michal Garaj
Jozef Vrábeľ
Viera Studeničová
Zuzana Babjaková
Daniela Kubíková
Ivana Gondorová
Lucia Muráriková
Dušan Kroliak
Monika Harabinová

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský
Názov diela: Spisy 4. Výlety po Slovensku
Vyšlo v: SVKL
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1963
Počet strán: 534

Editori pôvodného vydania:

Gejza Horák [edične pripravil]
Július Noge [navrhol výber a napísal štúdiu]
Ján V. Ormis [doplnil vysvetlivkami]
Jozef Gazdík [zodpovedný redaktor]
POZNÁMKY:

Vydavateľské poznámky

Pri jazykovej úprave posledného zväzku literárnych prác Gustáva K. Zechentera-Laskomerského sme sa pridŕžali zásad, ktoré sme uviedli v predchádzajúcich zväzkoch — a najmä v druhej časti jeho autobiografie Päťdesiat rokov slovenského života (1956, 415 — 438). Ako ilustráciu prinášame niekoľko príkladov na úpravu textu a príklady na ponechanie pôvodného znenia textu s krátkym odôvodnením.

Z tvaroslovia

Ponechávame staršie (biblické) znenie podstatného mena učedlníci (13) a podobne podobu prídavného mena nezretedlný: Obehol som pokraj zeleného hrebeňa, pozorujúc všade nezretedlné rumy hradieb. (288)

Nepozmenili sme podobu príslovky neroztržite vo funkcii dnešnej podoby nepretržite („bez prestania“, „ustavične“, „neprestajne“, „jednostaj“), aby čitateľ si mohol povšimnúť pohyb v okruhu deľby funkcií slovotvorarých prvkov vo vývine nášho jazyka (dnes neroztržite znamená „sústredene“): Myseľ človeka bola odkázaná a neroztržite putnaná na tajné vnútornosti hôľneho života. (24)

Sloveso prúdiť sa sme nenahradili dnešnou nezvratnou podobou: Voda prúdiac sa odspodku je čistá, priezračná ako sklo a veľmi chladná. (25)

Odvodené slovo čakáleň paralelne tvorené ako jedáleň, nepozmeňujeme: Čakali sme dlho v čakálni, kým sa vlak dovliekol. (30)

Krajovo častá podoba kotál, ktorá je známa aj z ľudovej slovesnosti, ostala napr. v tejto vete: Toto koryto či turčiansky kotál má len v svojej severo-východnej čiastke zastúpené eocénové usadliny. (134)

V korešpondencii (v ktorej je najmenej úprav) sme ponechali znenie základnej číslovky jedon: I zase jedon taký splašený turista v Tatrách a okolí Dobšinskej jaskyne pochvátal pár zelín. (371) — Podobne v listoch ponechávame stredoslovenské hovorové tvary peknô, dobrô, ďalej podstatné mená stredného rodu, zakončené na -ia, ako napr. zdravia a neurčitok typu preglguvať.

Zo syntaxe

Aj v tomto zväzku sme obmedzili neprimeranú frekvenciu prechodníka. Napr. vetu „Chystajúc sa človek do ďalšej cesty, nachodí sa obyčajne vo zvláštnom rozpoložení“ meníme takto: Keď sa človek chystá do ďalšej cesty… (10)

Pri slovese pripomínať (dnes má väzbu s bezpredložkovým akuzatívom) ponechávame väzbu s predložkovým akuzatívom pripomínať (na niekoho, na niečo), a to najmä pre významovú i tvarovú blízkosť so slovesom upomínať (na niekoho, na niečo) a pre významovú súvislosť so slovesom poukazovať (na niekoho, na niečo): Táto hra pripomína už na Moravu; ale hra na kolky predpoludním a v robotný deň pripomína na — darebákov. (59)

Zo slovníka

Staršie podstatné meno poťah a od neho odvodené prídavné meno poťahmý vo význame „vzťah“, „vzťahujúci sa“ nenahrádzame dnešnými výrazmi: Pamätné sú v ňom náhrobníky a oltárňa, poťahmé ku kedysi slávnemu, mocnému Bystrickému hradu. (90)

Sloveso primať (= pri + mať) má u Zechentera význam slovesa mať niekoho do niečoho, teda „priviesť niekoho k niečomu“. — Ponechávame ho: Ba čo primalo pôvodcov Starhradu v tomto kraji, kde elementy, voda a skaly borby vystrájajú, stade pluh a kosa utekajú, čo ich primalo toľké múriská tu stavať? (130)

Slovesné prídavné meno spoluzložený má funkciu dnešného „zostavený“, „skonštruovaný“: Podľa udania Zacharias Janson v Mildeburgu bol r. 1616 prvý, čo odovzdal rakúskemu arcikniežaťu Albrechtovi spoluzložený mikroskop. (296)


Ako citovať toto dielo?

alebo


<- Späť na dielo




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.