Honolulu, pieseň labute
Autor: Rudolf Dilong
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Marián André, Katarína Tínesová
Dal som sa cestou k Božej sláve,
zbohom, môj svete, zbohom, milý bratu,
z túlania tohoto mám bolesť v hlave
a otrhanú šatu.
Celkom tak malý a tak špinavý
prišiel som do kláštora,
ty, srdce moje, čo si chcelo tu a vy —
vy oči moje z mora?
V noviciáte izbu podobnú mám väzeniu:
kľakátko, kríž, stôl, posteľ,
tak málo potrebné je k spaseniu,
ach, málo potrebné je k spaseniu,
Dnes Dismas z kríža dolu nestúpil,
lež Kristus zadržal ho,
Bože môj, ktorý si ma vykúpil,
čo bude so mnou? Hallo?
Len kúsok vzduchu v túto celu,
len kúsok vzduchu, čo mi oblok ulomí,
len trochu vánku môjmu čelu,
Ježišu Kriste, väzniteľu,
otvor ten oblok, smutno mi!
Ktoré nám hviezdy budú svietiť? slnko ktoré?
Už nové svetadiely vzbĺkli, maják planie.
Počul si, fráter Lazár, tajomné raz zavolanie,
Hľaď, čajky, čajky na obzore,
to bude zvesť pre život nový.
Pôjdeme, fráter Lazár, obežnice stoja
a čajky s kotvou ženú k brehom modravých skál.
Už neplače viac duša moja,
i smútok môj si, Bože, vzal,
všetko si, Pane, do hrobu vzal,
hľa, v tieto múry mňa si pochoval.
Po dlhej chodbe ohlásia sa kroky portáša,
ruky má v manike a s modlitbou nám denné svetlo donáša.
A večer idúc naspäť v žiarovkách sa umyje,
Za stenou z kameňa som mníchom pravým,
nik nevie, čo tu robím. Sviatok slávim.
Sväť, malá cela, pokušenie, preč z nej!
tí, ktorí žili tu, sú v sláve večnej.
Vojde sem jedna bolesť, vzdať sa treba,
popolom dýcha márnosť voňavého chleba.
Otváram knihu, starý kancionál,
kajúcne fráter Kajus nad ním skonal.
Verím len tejto vede.
Dvere sa otvárajú, ide mŕtvy,
bol taký milý na besede.
O autorovi
Rudolf Dilong
básnik, spisovateľ, dramatik, publicista, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny
Galéria obrázkov
Obrázok
