Básne z prózy Ladislav

^[1] Ladislav, „filozofický román“ (Kuzmányho žánrová charakteristika) vyšiel v časopise Hronka III. 1838, s. 32 — 65, 122 — 157, 211 — 260. Autor do kompozície prózy zaradil aj svoje samostatné básne a v pôvodinách i básne A. Odynieca, A. Mickiewicza, A. S. Puškina, D. G. Deržavina i zo srbskej národnej epiky. Niektoré básne sám Kuzmány vybral z Ladislava a ponúkol ich na osobitné časopisecké publikovanie. Preto sme pre toto vydanie Kuzmányho poézie vybrali z Ladislava všetkých dvanásť Kuzmányho vlastných básní (menšie celky veršov autora nepretláčame).

Kuzmányho Ladislav vyšiel neskôr aj v slovenčine (Tatran, Bratislava 1968, 252 s., edičné pripravil, štúdiu a vysvetlivky napísal Milan Pišút). Vo vydaní sú do slovenčiny preložené všetky Kuzmányho básne; len ukážky z inonárodných literatúr sú v pôvodine. M. Pišút však vo vysvetlivkách knihy odtláča texty básní aj v pôvodnej jazykovej podobe. To isté v textologickom prepise uplatňujeme aj teraz; pri básňach bez názvu používame incipit. Keďže tieto básne vyšli ako súčasť Ladislava v Hronke, vysvetlivky k nim sa môžu podstatne zostručniť.

^[2] Vy, božího sloupy důstojenstva — L, s. 197. Pôvodná verzia bola 13. sonetom cyklu Hraní fantazie (porov. vyššie).