Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Adolf Peter Záturecký:
Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Pranostiky a úkazy prírody
Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Ivana Černecká, Slavomír Kancian, Mária Hulvejová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 221 | čitateľov |
- A. Štyri čiastky roka. Predzvesti počasia
- B. Iné predzvesti počasia
- C. Porekadlá a úslovia o počasí
- D. O iných dobách
- Zmenšiť
Príslovia [1]
a) Všeobecne o jari
Na jar cent dažďa, funt blata. — Na jar za džbar dažďa, za lyžicu blata. — Na jar za mericu dažďa, za štvrtku blata. — Na jar za voz dažďa, za hrsť blata. Č. 446. Adalb. Maj 22, Wiosna 2.[2]
Nenapadne tichá rosa, kým nezájde večer kosa.[3]
Sviňa je prvý oráč.[4]
Zavčas jari jeden povie: Ľaľa, mačka na streche! Druhý povie: Nie to mačka, to je medveď![5]
b) Jarné mesiace
5
Ide marec, poberaj sa starec. — Marec, nejeden v ňom umrie starec. — Marec, poberaj sa starec v tanec. — Príde marec, zomrie starec. Č. 444. — V marci umierajú starci. Adalb. Marzec 3.
Keď brezeň orie, duben odpočíva.
Marcový prach je zlatý. Č. 444.[6]
Marec suchý, apríl mokrý, máj studený dáva rok úrodný.
Suchý marec, mokrý máj, bude žito ako háj. Č. 448. Adalb. Kwiecień 16, Marzec 26.
10
Suchý marec, studený apríl, mokrý máj, bude v stodole raj.
Ranný dážď, ženský plač, panská láska a aprílová chvíľa, to všetko na zajačom chvoste visí. Č. 446.[7]
Teplý apríl, zimný máj, bude žito ako háj.[8]
V apríli prší na raž, v máji na pšenicu, v júni na jačmeň.
Chladný máj s mokrým červeňom plní stodoly zbožím a senom. — Chladný máj naplňuje stodoly.
15
Máj — kravám daj![9]
Májová zelinka každá býva dobrá.
Májový dážď viacej stojí ako Viedeň.
Máj, v poli háj. — Máj, všade háj. — Máj, zelený je háj.
Studený máj, v stodole raj. — Studený máj, na poli raj. Č. 448.
20
Tŕňová zima.[10]
Vmáji aby palica pastierovi ani neosychala. Č. 448.
c) Jarné dni
12. marca.
Hrehor ešte bradu trasáva. Bošácka dolina.
Na sv. Gregora idú lady do mora. Č 445. Adalb. Gregorz św. 2.
O Gregore leňoch sedliak, čo neorie. Č. 445.
25
19. marca.
Jozef mosty stavia, Ďuro ich do poľa vyháňa.
Keď Jozef vykyvká deti pod stenu, Matka (25. marca) ich iste dnu zaženie.
Na Jozefa ide vdovicin pluh zo dvora.[11]
25. marca.
Panna Mária zo zásterky lastovičky vypúšťa.
24. apríla.
Čo do Dzura narastie, to po Dzure skape.
30
Ďuro, krivý čaptáň.[12]
Ďuro všetkých z izby von do poľa vyženie.
O Dzure má sa už vrana do oziminy schovať.
O Dzure už tráva bude rásť, čo by si ju hámrikom pral do zeme.[13]
Za koľko týždňov žaby kŕkajú pred Dzurom, za toľko po ňom budú mlčať. Adalb. Marek św. 3.[14]
35
25. apríla.
Na Marka má sa už vrana do oziminy schovať.
12. — 14. mája.
Pankrác, Servác, Bonifác — traja ľadoví mužovia.[15]
15. mája.
Žofia víno vypíja.
25. mája.
Na Urbanov deň utekaj siať len. Adalb. D. Urban św. 9.
Po svätom Urbanu mráz neškodí džbánu.[16]
40
Urban ešte niekedy bradou pokýva.[17]
Dokal Urban z pece nezleze, nebude teplo. Modra.
a) Všeobecne o lete
Lepšie jedno leto ako sto zím.
Nestrach v lete o hospodu, každý krík ti ju dá; ale v zime![18]
Netreba Boha o dážď prosiť, príde hneď, keď začneme kosiť. Č. 449.
45
V lete ako v lete, ale v zime!
V lete dobre je i Bete; ale v zime, carissime![19]
b) Letné mesiace a dni
Do Ducha nespúšťaj kožucha a po Duchu zas v kožuchu. — Do Ducha nespúšťaj sa kožucha a po Duchu pripáš si ho k bruchu. Č. 449. Adalb. Duch św. 1.[20]
8. júna.
Keď na Medarda prší, bude pršať za štyridsať dní. Medardova kvapka štyridsať dní kvapká. Č. 450. Adalb. Medard św. 5.
50
24. júna.
Do Jána do brucha jama.[21][22]
Do Jána Krstiteľa nechváľ kapustu, pšenicu, jačmeň. Č. 450.
Duch popráva oziminy a svätý Ján jariny.[23]
O Jáne čerešne i muchy zrelé.
Pred Jánom nechváľ jarinu, až po ňom.
55
Za koľko dní pred Jánom kukučka kuká, za toľko bude kukať po Jáne.
29. júna
Na Petra Pavla seje pánboh prvé hríbiky.
Peter a Pavel rozsievajú huby.
Peter a Pavel pretrhne žitám korene.[24]
25. júla
Jakub, chleba kúp! Adalb. Jakób św. 10. — Jakub, chleba kúp, pálenky nalej, pôjdeme ďalej!
60
Dnes máme Jakuba, zajtra svätej Anny, krúťteže sa, krúťte, moje milé hlavy![25]
26. júla
Keď je po sv. Anne, hneď si sedliak klobúk nahne.
Sv. Anna — chladno z rána. Č. 452.
V psie dni najviac muchy štípu.
1. augusta
Do Petra nit cepla; a po Petre už je po ceple. Šariš.
65
10. augusta
Keď príde Vavrinec, ber oči na klinec. — Keď príde Vavrinec, olovrant na klinec.[26]
Na sv. Vavrinca švábka do hrnca.[27]
Na sv. Vavrinca idú oriešky do venca. Adalb. Wawrzyniec św. 3.
Dážď, ktorý v auguste do obeda prší, skorej, ako obed minie, sa usuší.
a) Všeobecne o jeseni
Babské leto.
70
Lastovičky na odletu, koniec i babiemu letu. Č. 454.
Naháč kvitne, káže prásci. Bošácka dolina.
Svieti slnko, ale je zubaté.
Tvrdá jaseň.[28]
V jeseni: Čo varíte? — Zemiačiská. Na jar: Čo varíte? — Zemiačky.
75
V jeseni funt dažďa, cent blata. — V jeseni za lyžicu dažďa, džbar blata. — V jeseni za štvrtku dažďa, za mericu blata. — V jeseni za hrsť dažďa, za voz blata. Adalb. Jesien 7.[29]
V jeseni z každej dzierky strišča zima fučí. Bošácka dolina.[30]
Zo strniska už chladný vietor fúkať začína. Č. 452.
b) Jesenné mesiace a dni
24. augusta
Už je po Bartoleme, pôjdu hady do diery.[31]
September — z poľa ber!
80
8. septembra
Mara — chleba dala. — Štedrá Mara — chleba dala. — Malá Mara (15. august) chleba dala a veľká (8. septembra) ho popratala. — Malá Mara (25. marec) chleba vzala, veľká Mara chleba dala.
21. septembra
Po Matúši čiapku na uši! Č. 453.
29. septembra
Do Jána maslo, po Michale nitka.[32]
Michal — dievky pichal. — Gál (16. októbra) — dievky bral. Adalb. D. Michal św. 9.
Michal všetko z poľa spíchal. Č. 453.
85
Po Michale tráva čo bys’ ju kliešťami ťahal, nepôjde von.[33]
15. októbra
Na Teréziu každý švec obírá. Modra.[34]
16. októbra
Gál dievky bral.
Gálovo žito nebude bito. Adalb. Urban św. 8.
Od Gála chvíľa nestála.
90
26. októbra.
Už je po Mitre, už valachom svitne.[35]
28. októbra
Na Šimona Judy hájnici von z búdy. Č. 454.[36]
Na Šimona Judy mrznú v poli hrudy. Č. 455. Adalb. Szymona i Judy św. 4.
Šimona Judy vyháňa baču z búdy.
11. novembra
Marcin jak nebude na Šechsvatých moci, tak príde dozaista na Marcina v noci.[37]
95
Sv. Martin a Hromnice pradú z tej istej praslice.
Sv. Martin chodí na sivkovi. — Sv. Martin chodí na bielom koni. Č. 455. Adalb. Marcin sw. 25.
19. novembra
Sv. Alžbeta za plný košík sviatkov prináša.
25. novembra
Katrena hudcom husle berie.[38]
Keď na Katarínu stojí hus na ľade, na Vianoce bude stáť na blate.
100
Na sv. Katarínu schovaj sa pod perinu Č. 455. Adalb. D. Katarzyna św. 2.
a) Všeobecne o zime
Iba svitá a mrká.[39]
Ide slnko dohora, ide zima do dvora. (Pozri 108.)
Ked poliak duje, zima nasleduje.[40]
Mnoho snehu, málo sena.
105
Mnoho snehu, málo vody. — Veľké snehy, málo vody. Č. 441. Adalb. Śmeg 1.[41]
Pec
Kto popod pec sadá, ten len zimu hľadá.
Zakúrená pec, to je milá vec.
Rastie deň, rastie i zima.
V zime kážu nasušiť si snehu na leto.[42]
110
Zima bez ľadu, kaša bez medu, potok bez ryby, to sú samé chyby.
Zima jako zima, ale vetor kosci láme. Bošácka dolina.
Zimné slnce má zuby. — Zimné slnce je zubaté.
Zimu vlk zožral. — Zimu vlk nezožene.[43]
b) Zimné mesiace a dni
4. decembra
Sv. Barbora ťahá sane do dvora. Č. 546.
115
25. decembra
Biele Vianoce, zelená Veľká noc; čierne Vianoce, biela Veľká noc. Č. 456. Adalb. Bože Narodzenie 1.[44]
Zelené Vianoce, biela Veľká noc; biele Vianoce, zelená Veľká noc. Adalb. Boze Narodzenie 16, 17.
Do Hôd dlhá nitka, krátky deň; po Hodoch krátka nitka, dlhší deň.
Do Vianoc haj, od Vianoc jaj!
Jasné Vianoce, tmavé stodoly; tmavé Vianoce, jasné stodoly. Č. 456.[45]
Keď je vianočná noc tmavá, bude tma v záčinku. Adalb. Gody 6.
120
Na Štedrý večer a na Vianoce každý statočný človek doma sedí.[46]
Na Vianoce blato, na Veľkú noc sneh.
1. januára
Na Nový rok o slepačí krok; na Tri krále o skok dále; na Hromnice o hodinu více. Č. 441. Adalb. Nowy Rok 6.
6. januára
Trikráľovú zimu vlk nezožerie. (Pozri 113.)
21. januára
Keď sa na Vincenta vták na koľaji vody napije, ten rok mnoho vína sľubuje.
25. januára
125
Keď sa na Pavla vtáča z koľaje napije, bude pozdná jar.
Na Obrátenie sv. Pavla sa medveď na druhý bok obráti.
Na Pavla čľapky, vyhadzuj gazda zedky. Č. 442.[47]
Na Pavla napoly peceň. Č. 422. Adalb. Paweł św. 4.
O Pavle je pol zimy. Adalb. Nawrócenie św. Pawła 3.
Február
130
Čo veľký zameškal, to malý doháňa. (Pozri nasl.)[48]
Malý sečeň protiví sa veľkému.[49]
2. februára
Cigán sa Hromníc bojí.[50]
Hromnička čistá, konôpka istá.[51]
Keď chytia Hromnice, odhadzuj onuce; keď pustia Hromnice, len chytaj onuce. Č. 443.
135
Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije, tak v marci zmrzne.
Na Hromnice o hodince. (Pozri 1. január.)
Na Hromnice treba mať ešte polovicu krmu.
Na Hromnice zadúva ulice.
Nech len držia Hromnice.[52]
140
Prešli Hromnice, koniec sanice. Č. 443.
Radšej vidí bača o Hromniciach vlka ako sedliaka v košeli. Č. 443. Adalb. Gromnica 21.
5. februára
Sv. Agáta býva na sneh bohatá. Č. 443.
Sv. Hata všetky kúty zahatá.[53]
6. februára
Na Dorotu pôjdu si vtáčky po pesničky. — Na Dorotu pôjdu si vtáčky na trh do Krupiny píšťalky kupovať.
145
Okolo sv. Doroty bývajú metelice a sloty. — Sv. Dorota — sneh alebo slota. Adalb. Dorota św. l.
14. februára
Valent žení vtáčence; Matej im rozdáva píšťalky.
24. februára
Matej ľady láme, ak ich nachodí; ak ich nenájde, teda ich narobí. Č. 444. — Matej ľady láme, ak nemá čo lámať, tak v marci ľad máme.
Matej šiel piť; šiel poň Gregor, za ním Jozef, ale sa všetci tam zapili, len Matka Božia ich potom všetkých vyhnala.[54]
[1] Okrem niekoľkých úsloví.(Zát.)
[2] V jeseni opačne. Z.
[3] Kosa — hviezdnatosť. Z.
[4] Len čo rozmrzne zem, sviňa (divá) ryje pyskom.
[5] Mačka na streche — teplo; medveď — zima. Z. — Premenlivé počasie z jari.
[6] Maď. znenie: Márciusi por aranyat ér (Marcový prach je hoden zlata.)
[7] Porov. porekadlo: Mení sa ako aprílová chvíľa. Z.
[8] Porov. č. 8.
[9] Ešte slabá paša Z.
[10] Keď tŕň kvitne, býva zima. Z.
[11] Najposlednejší. Z.
[12] Neskorá jar. Z.
[13] Pozri Jeseň. Z.
[14] Sliezske znenie: Kelko dni před Juřim žaby vrču, telej dni po nim mlču. — Vlastivěda slezská 1888, I, s. 213.
[15] Mráz. Z. — Aj nasl.
[16] T. j. hroznu. Z.
[17] Porov. č. 22.
[18] Maď. znenie: Nyáron minden bokor szállást ad. (V lete každý krík dá hospodu.)
[19] Narážka na kveštovanie žobravých mníchov; aspoň rehoľné oslovenie carissime (drahý brat) by tomu nasvedčovalo.
[20] Sliezska paralela: Do sv. Ducha něsvlekaj kožucha a po sv. Duchu ohlidaj se po kožuchu. — Vlastivěda slezská 1888, I, s. 213.
[21] Iné príslovia o užívaní zásob potravín pozri v kap. V. 902 — 909.
[22] Núdza o chlieb. Z.
[23] Duch — sviatky sv. Ducha, Turíce.
[24] Už nerastú, ale zrejú. Z. — Sliezske znenie. Petr a Pavel žitam kořenky natrhně. Vlastivěda slezská 1888, I, s. 213.
[25] O dozrievaní kapusty. — Variant: Dneska je Jakuba a zajtra Anny (gazdiná sa dotkne kapusty, spraví kruh nad ňou, zvrtne sa a podskočí), bodaj ste sa v tejto mojej kapustičke toľké zavíjali hlavy! A budú! (Lipt Mikuláš, Šuj.)
[26] Tkáčske porekadlo. Z.
[27] Sliezske znenie: Na sv. Vavřinca s kobzolama do hrnca. — Vlastivěda slezská 1888, I, s. 214.
[28] Keď už zem na tvrdo zamrzla. Z.
[29] A opačne. Z.
[30] Striščo, strniščo, západoslov. náreč. — strnisko
[31] Ľud. tvar mena Bartolomej, podobné nárečové varianty: Bartolem, Bartomil, Brtomil.
[32] Rastie. Z.
[33] Maď. znenie: Szent Mihály után ha harapótogóval húznák is a fuvet, még se nő. (Po Michale keby trávu kliešťami ťahali, ani tak nenarastie.)
[34] Obuvník ako vlastník vinice. Z.
[35] Prestanú pásť.
[36] Idú domov, už je po oberačkách. Z.
[37] O prvom snehu. Z. — Porov. č. 96.
[38] Posledné svadby. Z. — Začína sa cirkev. obdobie zv. advent, v ktorom cirkev zakazovala konanie svadieb a zábav.
[39] O decembri. Z.
[40] Poliak — studený severný vietor; názov používaný na sev. Slovensku
[41] Prenesený význam: veľký hnev — malý účinok. Alebo: veľké prípravy, malý výsledok. Z.
[42] Iron. Z.
[43] Zimu vlk zožral. — O miernej zime. Z. — Zimu vlk nezožerie. — Keď po miernom počasí konečne nastane dlhá ostrá zima. Z. — Maď. znenie: Nem eszi meg a farkas a telet. (Vlk zimu nezožerie.)
[44] Hovorí priadka. Z.
[45] Jasné stodoly — prázdne. Z.
[46] V rodinnom zvykosloví sa ustálila obyčaj, že cez dôležité sviatky, ktoré sa intímne prežívali v rodinnom kruhu, zdržiavali sa členovia rodiny doma. Praktická podstata tohto zvyku bola v upevňovaní spolupatričnosti rodiny.
[47] Gazda nech zachraňuje pozostatky krmu, lebo jar bude neskoro. Z.
[48] Veľký — január; malý — február (podľa počtu dní v týchto mesiacoch).
[49] Ostrejšia zima vo februári ako v januári. Z.
[50] Podľa ľud. pranostiky na Hromnice (2. feb.) býva najtuhšia zima; Cigán sa jej bál, lebo nemal poriadneho oblečenia ani bývania.
[51] Ak na Hromnice niet snehu, vydaria sa konope.
[52] Zima sa má vyzúriť do Hromníc, aby už po nich netrvala.
[53] Sv. Hata — sv. Agáta; zahatá snehom. Z.
[54] Zvestovanie Panny Márie (25. marca) prináša jar. Z.
Adolf Peter Záturecký
— folklorista, básnik, prozaik, ev. kňaz a pedagóg Viac o autorovi.
- 322 Slovenské hádanky
- 287 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Všeobecné pravidlá múdrosti a
opatrnosti
- 196 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Povaha, mravy a duševné prejavy
- 167 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Prirovnania a iné výroky
- 153 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Človek, jeho vek, pohlavie, rodina a
domovina
- 141 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Majetok a výživa
- 138 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Pomery spoločenské
- 133 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Ľudské telo, jeho potreby, choroba a
smrť
- 123 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Všeobecný priebeh života a príhody v
ňom
- 121 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Ľudský rozum
- 119 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Dobré a zlé mravy. Pravda a viera
- 108 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. O vlastných menách
- 108 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Z detského sveta
- 104 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Slovník
- 100 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Dodatok — Boh. Dobré a zlé mravy. Pravda a
viera
- 97 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Sociálne triedy, stavy, rod a
zamestnanie
- 96 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Poverové príslovia
- 92 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Strava, odev, čistota, cesta a tanec
- 91 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Ľudská reč a slovo
- 88 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Rozličné pohovorky a úslovia
- 85 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Hlasy zvierat a vecí
- 83 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia neznámeho významu
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
