Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Adolf Peter Záturecký:
Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Pranostiky a úkazy prírody
Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Ivana Černecká, Slavomír Kancian, Mária Hulvejová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 221 | čitateľov |
- A. Štyri čiastky roka. Predzvesti počasia
- B. Iné predzvesti počasia
- C. Porekadlá a úslovia o počasí
- D. O iných dobách
- Zmenšiť
Príslovia
270
Frišťukuj, kedz staneš, obeduj, kedz sac’ sce jesci, večer prídze, ani sa nenazdáš. Bošácka dolina.
Jeden deň nie je rok.
Lepšie za rána dačo, ako cez celý deň nič. Adalb. Rano 3.
Ráno do kostola, cez deň do roboty, večer k priateľovi a v noci spať.
Ráno učí sa sladko. T. 35. Č. 216.
275
Obed si spravíme, kedy chceme, a večer príde sám. — Poludnie hockedy a večer, keď príde.[84]
Hriech túla sa po nociech.
Chto chodzi po noci, hladá palicovej nemoci. — Chto chodzi po noci, hladá kyjovej nemoci. Bošácka dolina, Č. 500. Adalb. Kij 18, Noc 1.
Noc má svoju moc. — Noc má svoje právo. Č. 342.[85]
Vo dne ako vo dne, ale v noci!
280
V noci ako potme.
V noci ďaleko počuť.
V noci jasný, vo dne mračný. T. 40.[86]
(Zväčša poverové.)
Nedeľa, nedeľa, bodajs’ priletela, aby som si čo skôr milého videla!
Streda — chlapcom beda!
285
Streda — to podjedá.[87]
Streda — prázdny deň.[88]
V piatok zlý počiatok. Adalb. Piątek 21.
V pátek idze všetko naspátek. Bošácka dolina.
Kto je v piatok šošovicu, bude v nedeľu pekný.
290
Kto sa smeje v piatok, bude v nedeľu plakať. Č. 497. Adalb. Piątek 10.
Sobota dievkina robota.[89]
Sobota kňazova robota.
Sobota bálešová robota.[90]
Sobota virgasová robota.
295
Sobôt je do roka iba deväť nepekných.[91]
(Iné pozri v štyroch častiach roka.)
Čokoľvek robíš vo sviatok, to všetko ide naspiatok.[92]
Najväčšie sviatky podľa cigánskeho kalendára sú: fašiangy, potom Hody, potom jarmok.
Deň za dňom, rok za rokom, a život sa minie.
Do roka ďaleko.
300
Rok je dlhý. — Rok má dlhý skok.
Roky sa míňajú. — Roky utekajú, akoby leteli. T. 35.
Rok má krok, atď. (Pozri kap. II. 758.)
Ale ide ten čas, akoby šibal! Adalb. Czas 78.
Ani neviem, ako mi ten čas prešiel! — Ani neviem, ako mi ten deň prešiel!
305
Keď sa už tma černela…
Mrak, zmrknúť sa
Ako zamrkli, tak osvitli.
Mrak padá.
Pánboh nás zamrkol i zosvitol.[93]
Večerom zamrkli, ránom zasvitli.
Noc, nočný
310
Do tmavej noci (pracovali).
Noc dlhá ako sto rokov.
Nočná mátoha.[94]
Pomaly sa už aj noc prikráda.
O vysokých fruštikoch.[95]
Ráno
315
Do bieleho rána (sa zabávali).
Ranostajček.[96]
Svitaj, bože, svitaj, aby skorej deň bol.[97]
Už je deň, pôjdeme ven!
Vstávaj, už sa voz obrátil![98]
Zore
320
Hore, už sú zore!
Kosy zapadajú, zore znamenajú.[99]
Už zore znamenajú, vstávajte!
[84] Moravská paralela: Poledne dělá pán a večer přijde sám. Obzor s. 108.
[85] Lat. variant: Nox inimica. (Noc je nepriateľská.)
[86] Ľud. pieseň. Z.
[87] Poverové; v stredu sa nemá ani siať, ani sadiť. Z. — Zákazy vykonávania iných prác v určité dni sa často vyskytovali v dávnej organizácii života na dedine. V princípe týchto zákazov mnohokrát tkvela racionálna motivácia.
[88] Porov. predošlé. Z.
[89] Čistenie domu a príprava na nedeľu. Z.
[90] Pečenie koláčov, bálešov, bialešov; koláče z kysnutého cesta s orechovou, makovou, kapustnou, tvarohovou aj ovocnou plnkou.
[91] Poverčivé; v ľud. náboženskej tradícii sobota je deň P. Márie, kým piatok je deň Kristov, lebo v ten deň bol ukrižovaný. Matka Božia bývala chápaná ako symbol krásy, preto v jej deň býva pekné počasie.
[92] Ide o poverčivý zákaz vykonávania prác vo sviatok. Zákazy mali racionálnu podstatu v tom, že aspoň čiastočne regulovali striedanie práce a odpočinku.
[93] V práci nás stihlo zmrákanie i ranné svitanie, t. j. pracovali celú noc.
[94] Človek navyknutý neskoro v noci chodiť. Z.
[95] Neskoro ráno. Z. — Prvé raňajky, menšie, sa jedávali pri poľnohospodárstve hneď zrána, druhé, výdatnejšie, po opatrení statku a príprave náradia, potrebného do poľa.
[96] O človeku, ktorý zavčasu vstáva; ranostaj (ľud.) — hranostaj, malé zviera so vzácnou bielou kožušinou, ktorou sa v minulosti lemovali kráľovské rúcha. Z.
[97] Ľud. pieseň. Z.
[98] Voz — súhvezdie voza. Povoznícke porekadlo. Podľa polohy tohto súhvezdia vedia povozníci, koľko je hodín. (Lichard.)
[99] Kosy — súhvezdie; noc sa končí, začína sa deň. Z.