ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na temperamenty^[24] dajú sa i čiastky roka vzťahovať — alebo ináče s týmito porovnávať. Sangvinik je jar, cholerik leto, melancholik jeseň, flegmatik zima. Temperament nie je nič inšie ako vzájomné účinkovanie prírody na ducha a cit. — Diderot, kňaz, pri mladoženíchoch používal termometer. — Kant zachoval starý rád štyroch temperamentov. Sangvinik je požívajúci, cholerik účinkujúci, melancholik túžiaci, flegmatik trpiaci. — Choroby a nemoce premieňajú temperamenty. — Čistý sa nikde nenachodí. — Sangvinický alebo ľahkoverný temperament vyznačuje sa veselosťou, okovidomým citom, bezcharakternosťou. Takéhoto budúcnosť mnoho netrápi — on si len ďalej hrá, a hoc i osud dolieha naň, predsa veselo ide zas proti novým búrkam. Cholerický temperament má nápodobne ľahkú, teplú a nepokojnú krv, ale vytrvanlivú činnosť, melancholik vyznamenáva sa smútkom, trvanlivým pocitom — a mocnou činnosťou. Flegmatik je otupený, ale preto je ešte nie každý sangvinik genie atď. Sangvinici a melancholici sú vo väčšine ženy, cholerici a flegmatici zväčša mužovia. Flegmatik je hotový svojej žene zomierajúcej a o svetlo prosiacej povedať: „Ale načo ti je, veď i bez svetla môžeš zomrieť.“ — Všetky temperamenty sa dajú okolnosťami riadiť. Ľahko sa dajú pohnúť, ale toto pohnutie aj ľahko prechodí. Ten najlepšie obstojí, kto s nimi naposledok rozpráva. Najskorej sa rozhnevajú pri punkte cti. Sangvinik rozpráva výtvory svojej fantázie ako čisté faktá, bez úmyslu cigániť.

Sangvinikovi najbližší je cholerik, lenže má viac sily a činnosti, ale aj viac náruživosti, ktorá už na ich obličajoch spočíva, hovorí svoje: „Sic volo, sic jubeo, stat proratione voluntas.“^[25] Odpor a prísnosť robia ho ešte prísnejším, ale dobrota a povinnosť ho odzbrojujú. Cholerik vynaloží všetko, aby došiel cieľa, ba i tie najšpatnejšie poriadky použije — vstúpenia a odpustenia darmo bys hľadal v jeho slovníku. Takíto cholerici boli Luther a prípadne Karol XII.^[26] a Napoleon. Cholerik nenávidí vysokých a opovrhuje nízkymi: títo sú mu čisté — nuly. Napoleon obecný ľud nazýva žobravý. Cholerici by si mali túto bájku zachovať: Phoebus^[27] a Boreas^[28] o závod šli, ktorý najprv cestujúceho o jeho kepeň pripraví. Boreas fúkal zo všetkej sily a cestovník sa zakrútil tým po[zo]rnejšie: Phoebus, sotvaže sa usmial, vandrovník zložil svoj plášť. Jemnosť viac vykoná ako násilie.