Bibliografické údaje (Zlatý fond)
Bibliografické údaje (pôvodný vydavateľ)
Poznámky
Do poslednej časti tvorby z II. obdobia zaradili sme výber z Tajovského rečí a prejavov, ktoré povedal pri rozličných slávnostných a pracovných príležitostiach, prípadne prejavy v rozhlase. Tajovský, i napriek veľkej osobnej skromnosti, bol pozývaný k slávnostným prejavom viacerými korporáciami. Vo svojich prejavoch vychádzal z koncepcie vlastného národnooslobodzovacieho zápasu a hĺbku vlastenectva meral účasťou na tomto zápase. Keď sa zostroval boj v čase nástupu fašizmu, Tajovský mal niekoľko verejných vystúpení, v ktorých zdôrazňoval štátnu a verejnú jednotu Čechov a Slovákov. Najznámejší a materiálove najúplnejší bol prejav, vlastne obsiahla prednáška „K vývoju československej národnej a štátnej jednoty“, ktorú Tajovský predniesol 9. VII. 1938 na jubilejných luhačovických poradách „Československej jednoty“. Kladom jeho postoja je, že sa neohrozene a s plnou morálnou istotou príslušníka generácie, ktorá zviedla rozhodujúci zápas o národné oslobodenie z pút Uhorska, postavil proti rozbíjačom spoločného štátu Čechov a Slovákov. No súčasne nevidel, že príčiny československých nezhôd, napätí vyvierali z buržoázneho spoločenského poriadku, zo záujmov buržoázie, ktorá vyvolávala napätie medzi obidvomi národmi. A Tajovský svojimi prejavmi preukázal, že chcel slúžiť obrane demokratických práv a slobôd našich národov v čase buržoáznej demokracie a jej najreakčnejšími silami vtedajšej spoločnosti, domácim a cudzím fašizmom.
Pri výbere z Tajovského rečí a prejavov dbali sme aj na to, aby v tejto časti boli zastúpené rozličné témy a brali sme ohľad na istú žánrovú rôznorodosť (prejav na slávnosti, uvítací prejav, prednáška v rozhlase pre dospelých, prednáška pre mládež). I tu, ako aj pri iných prácach, postupujeme chronologicky.
Prívet k Martinovi Kukučínovi
Odtláčame podľa rukopisu z literárnej pozostalosti Tajovského. Ide o prejav, ktorý povedal Tajovský na bratislavskej stanici pri príchode Martina Kukučína do Bratislavy dňa 7. októbra 1922.
Slovenský mučedlník Jur Langsfeld
Slovenský ľud III, 1923, č. 1 — 5
Ide o Tajovského prejav na slávnosti odhalenia pomníka Ďurkovi Langsfeldovi v Kremnici dňa 28. X. 1922. V tom čase Tajovský pracoval intenzívne na dráme o Langsfeldovi. Úryvky z reči boli uverejnené v politických denníkoch, celá reč v osvetovom časopise — týždenníku „Slovenský ľud“.
Pamiatke Jozefa Messerschmidta
Odtláčame podľa rukopisu z literárnej pozostalosti Tajovského. Ide o smútočný prejav pri prevezení a uložení telesných pozostatkov J. Messerschmidta z Kroměříža v Ľubietovej, Messerschmidtovom rodisku, dňa 5. XI. 1933.
Moje krédo
Odtláčame podľa rukopisu z literárnej pozostalosti Tajovského. „Moje krédo“ je rozhlasovou prednáškou, povedanou krátko po šesťdesiatom výročí autorovho narodenia (18. X. 1934). Tajovský týmto prejavom chcel pobádať verejnosť k jednote, k láske slovenskej národnej kultúry.
Spomienky záhradkára
Slovenské ovocinárstvo XIV, 1937, č. 309, 310, str. 25 — 26, 35
Pôvodne prednesené v školskom rozhlase v rámci stromkovej slávnosti pre deti (podľa poznámky redakcie Slovenského ovocinárstva).
Poznámky k textovej úprave
V VI. zv. Diela pri prácach, ktoré majú viac než jedno vydanie, postupovali sme tak, že za základný text volili sme posledné vydanie. Ak sme v rukopisnej pozostalosti našli autorom skontrolovaný a doplňovaný predtým už publikovaný text, použili sme ho ako základný text. Tam kde sme sa uchýlili od tohto pravidla (volili sme za zákl. text 2. vyd. „Sľubov“ a nie 3. vyd.), osobitne sme to uviedli. Usilovali sme sa rešpektovať čo najväčšmi autorov jazyk, aby sa nezotreli znaky autorovho vývinu. Zasahovali sme do slovníka len vtedy, keď išlo o slová, ktoré sa rozchádzajú so slovným fondom spisovnej slovenčiny a z hľadiska jazykovej správnosti sú chybné. Vychádzali sme z praxe Oddelenia slovenskej a českej klasiky v SVKL. Ostatné zásahy majú povahu pravopisných opráv, pravda, dotýkajú sa niekedy hláskoslovia a v menšej miere tvaroslovia. Popis týchto zásahov uviedli sme v poznámkach I. zv. Diela. Rešpektovali sme interpunkciu pôvodín, zasahovali sme v minimálnej miere, a do slovosledu len v najnutnejších prípadoch.
Zásahy do slovníka a hláskoslovia: ač, ačpráve > hoci, poneváč > pretože, keďže, ovšem > pravda, pravdaže, patrne > asi, až na > okrem, cestou > prostredníctvom, nabídka > ponuka, výtisk > výtlačok, plášť (včelí) > plást, delnícky > robotnícky, válečný > vojnový, vyne > vyberie, kúriť > fajčiť, častej > častejšie, bezsporne > nesporne, nazadku > pozadu, hodčo > hocčo, trikráľový > trojkráľový, kaviarničkou > kaviarenskou, barvami > farbami, kotáľ > kotol, vdolky > dolky, strižok > ústrižok, pidimužík > piadimužík, čakáleň > čakáreň, berávať > brávať
Karol Rosenbaum
Digitalizátori
Prispievatelia
-
• dr. Ondrej Mrlianšéfredaktor vydavateľstva
-
• Jozef Nižnanskýzodpovedný redaktor
-
• Zlata Maderovátechnická redaktorka
-
• Jozef Gazdíkkorigoval
-
• Henrich Pifkokorigoval
Ako citovať toto dielo
GREGOR TAJOVSKÝ, Jozef: Dielo VI.. Bratislava: Tatran 1958. 835 s.
GREGOR TAJOVSKÝ, Jozef: Reči a prejavy. Zlatý fond denníka SME 2011, [cit. 6. 10. 2025]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1537/GregorTajovsky_Reci-a-prejavy