SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prívet k Martinovi Kukučínovi

Vážený majstre!

Keby ste sa len pred štyrmi rokmi boli vracali do rodného svojho kraja, boli by Vás tu čakali žandári a detektívi a nikto z tých, ktorí sme Vás prišli dnes privítať, nebol by sa smel verejne ozvať a Vám povedať „zdravstvujte“!

Knihy Vaše od prvého riadka boli na indexe maďarskom a beda tomu žiakovi, študentovi, úradníkovi, ktorý by ich bol vzal do ruky!

Ale na jednej zo svojich kníh máte motto: „Však príde rátanie.“ Prišlo. „Práci věrné, túžbě ušlechtilé nebe rádo dáva dojít cíle,“ povedal Kollár. Pracovali, túžili ste Vy v jeho duchu, pracovali, túžili sme my a dnes milióny národa učia sa z kníh Vašich milovať národ, poéziu a krásu; knihy Vaše roznášané sú po šírych krajoch celej Republiky a keď sa vraciate do slobodnej vlasti, známy ste, svoj ste národu, vítajú Vás už stotisíce uvedomelého národa a zvlášte žiactvo československých škôl, a dychtive čakajú, prosia ďalšie Vaše diela, k tvorbe ktorých želá Vám slovenská spisovateľská družina a celý národ stáleho zdravia, a žiadam si len toho sľubu, že Slovensko už, buď čo buď, neopustíte a slovom, perom budete osvecovať i tých nespokojencov, ktorí slobodu národa pod Tatrami vidia len v tom, v čom sami vládnu, ináč rozširujú nenávisť k bratom Čechom, bez ktorých by nebolo oslobodenia Slovenska, ani tejto pamätnej chvíle.

No stará láska nehrdzavie. Táto láska pripútala Vás, ako i nás všetkých už v mladosti ku kultúre československej, k bratom Čechom, a Vy ste vernosť k nej už prejavili i čo ste sa vrátili do vlasti. Ako srdečne objal by Vás i za to slávny Váš rodák Hviezdoslav, keby mu bolo možné…

Pozdravujem Vás za knihy, ktoré ste dali slovenskej literatúre a pozdravujem Vás za vernosť, ktorú ste zachovali československej jednote.

Vitajte vo vlasti, vitajte na Slovensku, vitajte doma! Živio!