Zlatý fond > Diela > Sto slovenských ľudových balád. Legendárne


E-mail (povinné):

Karol Anton Medvecký:
Sto slovenských ľudových balád. Legendárne

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Daniela Kubíková, Simona Reseková, Daniel Winter, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 91 čitateľov

1. Vandrovali hudci


Vandrovali hudci, vandrovali hudci,
tré švární mládenci, tré švární mládenci.

Švainsbach (Bratislavská ž.). Michal Frič Martinov

*


Mati diovča zháňa,
z postele za rána:
Anna moja, Anna,
choďže ty na vodu,
na vodu studenú,
pod lipu zelenú.

Šla Anna pre vodu,
na lúčku zelenú;
nemohla načrieti,
pre studňu srubenú.

Mať na ňu volala:
Anna moja, Anna,
kde že si tak dlho?
Bodaj si, aby si
hned tam zkamenela!

Krhla zkamenela
meravým kameňom,
Anna zdrevenela
zeleným javorom.

Idú huci horou,
horom javorou,
začal dážď mrholiť,
stali si pod javor.

Už sme sedem hvorok
takýchto preišli,
ešte sme takýho
javora nenašli.

Javore, javore,
aký si prekrásny,
veď by steba boly
husulienky hlasné.

Otnime že si my
po jedných husličkách,
po jednej strunočke,
po jednom bičíku!

Prvý raz zaťali,
iverček odskočiv;
druhý raz zaťali,
krvička vymokla;
tretí raz zaťali,
drevo prevravelo:

Rúbajte, rúbajte,
len srdce neraňte.
Neni som ja, neni
drevo javorovo,
ale som ja diovča,
z Brezna rychtárovo,
čo ma mať poslala,
na vodu poslala,
by drevom zostala.

Chojte že vy, chojte,
pod mej mamky stenu,
a tak jej zahrajte,
žiaľu jej narobte.

Toto sa husličky,
z tej tvojej Haničky;
toto je bičíček,
z jej bielych ručičiek
Toto sa strunočky,
jej žltie vlásočky;
toto sa kolčeky,
jej biele pršteky.

Išli tí mládenci,
žalostne hrajúci.
Keď mamka slyšala,
na okno bežala.

Chojte že vy huci,
z pod tej mojej steny,
a tu mi nehrajte,
žiaľu nedodajte.

Dosť ho ja veľký mám,
že Aničky nemám.[1]

Budička (Zvolenská župa). Spievala Maria Korenekova z Budičky.
So sbierky K. A. Medveckého, z Detvy (Zvolenská župa).

Variant:


Šlo dievča na vodu,
na vodu studenú.

Nemohlo si nabrať
pre trávu zelenú.

Mati ho zakliala,
by drevom zostala.

Drevom javorovým,
lístkom omanovým.[2]

Šli hudci cez horu
cez horu zelenú,
sadli pod javorček,
tak sa shovárali.

Toto drevo hladkô,
na husličky lacnô.

Odtnime si z neho
po jednej husličky.

Prvý raz zaťali,
iverčok vyťali. Atď.…

Jarabá (Zvolensko).
Podal Mich. Matunák, z Benuša (Zvol.).



[1] Nad Revúcami (Liptov) je skala, kde je matkou zakliata dcéra; batoh trávy na chrbte nesie. Pri Osade zas skamenelý valach s ovcami.

[2] Oman — Inula Helenium L.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.