Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Daniela Kubíková, Simona Reseková, Daniel Winter, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 98 | čitateľov |
Keď sa Janko do vojny bral,
svojej milej tak povedal:
Keď nepríjdem za rok, za dva,
nečakaj ma jakživ, nikdá.
Keď dva roky prečekala,
na tretí mu čarovala.
Prišel jej on pod okénko:
Spíš-li milá, má srdénko!
A ja nespím, len načúvam,
len teba ja občakúvam.
Oh, Janenko srdco moje,
už su tvoje vlásky hnilé.
Jako by hnilé neboly,
keď tri roky v zemy boly?
Podal Michal Frič M., zo Švainsbachu (Bratislavská ž.).
Na Budičke (Zvolensko) doplňujú:
Išla ona do cintora,
tam kostí nasbierala
a v kaši ích varila.
Keď sa kaša začne varíť,
milý začne z vojny kráčať.
Keď sa kaša dovárala,
už aj dvierka otvárala.
Jednou rúčkou otvárala,
a druhým mu podávala.
Potom mu ušla na koni, do kostnice. Do nej trikráť zavolala:
Otvor mrtvý mrtvým,
spravíme smrť živým.
Prosila kohúta bieleho, aby ju zachránil. Ten keď zakikiríkal, mrtvý pohol nohami, aby otvoril dvere. Potom prosila čierneho kohúta, ten jej povedal, aby ju biely bránil, že však jemu nikdy žrať nedala; potom sa chytila o stvol. Ten jej ale povedal, že by sa o hlávku chytila, lebo že mu len vždy hlávku myla, a nôžky nikdy nie. Potom prosila zas čierneho kohúta, a keď ten zakikiríkal, umrlý spadol dnu, a ten vonkajší sa rozlial na smolu.
Podala Maria Korenekova, z Budičky (Zvolen).
— slovenský etnograf, historik a cirkevný hodnostár, signatár Martinskej deklarácie Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam