Sto slovenských ľudových balád. Nehody

Od kostela do mlyna
cesta ušľapaná;
kdo tú cestu šlápaval,
ten mlynárku miloval.

Šlápaval ju Janíček,
aj jeho nožičky,
že sa jemu lúbily
mlynárkine očičky.

Oh, mlynárko, mlynárko,
kde je ten tvuj mlynár?
Mlynár sedí v mlynici,
špicuje tam pšenici.

Mlynár jak toto začul,
hneď do izby bežal;
pochytil on sekeru,
odtal jemu hlavenku.

A keď mu ju odetal,
do studni ju hodil,
aby ludé vedeli,
kdo k jeho žene chodil.

Šla mlynárka pre vodu,
na její studenku,
našla ona ve vode
utopenú hlavenku.