Sto slovenských ľudových balád. Nehody

Čo sa stalo nové
dole na doline;
ej, utopil sa Janko,
keď on brodil kone.

Čo sa stalo nedávno,
z rána na svitaní:
utopev sa Ješkov syn
[: pred Blaškóv v tej stunni. :]

’Dože mu je príčina?
otec aj mamička;
poslali ho napojiť
vraného koníčka.

A ón ból poslušný
svojmu tatíčkovi;
hneď on bežal na vodu
svojmu koníčkovi.

A keď ništ neišól,
poslal som služebnú,
poslal som služebnú,
by ho pohľadala.

A keď ho nebolo,
manželka mi rekla,
ic’ Blaškovej stunne,
ada je tam stopené
naše potešenie.

A ja smutný, žalostný,
vidím dve putínky
a širák na zemi
u istej studínky.

Žalostne som zaplakal,
na brata som zavolal:
Ješko Pavel starší brat,
poj Janíčka ťahať!

A keď ho vytáhli,
zešla sa rodina;
tu všetci oplakali
Ješku Miša syna.

Verešvárské dívčence,
chystajte venčoky;
pôjdete vyprovádzať
Janíčka z vodičky.

Bohu vás porúčam,
aj vy mladé ženy;
zostávajte tu s Bohom
čulek na posledí.

Podala Justina Galbičkova r. Šoka z Verešváru (Nitriansko) s poznámkou:
„To sa stalo u nás, keď boli vojáci ’Verešváry, len sa povadzili
z rychtárovým paholkom, a na ráno poslali rodiči syna, len na místo
paholka (sluhu); hodili do stunne ích syna.“