ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Za našima humny,
hoj, veľká močarina;
zatopiu sa Janko,
ej, s čiernyma očima.

Pod našíma humný
veľká zátočina;
utopil sa šuhaj
z čiernýma očima.

A keď sa už topil’
Kamarádi, — zvolal,
kamarádi moji,
už sem sa vám skoval!

Už sem sa vám skoval
pod čistú vodičku;
zanechať sem musel
milú frajerečku.

Podal: Daniel Poláček, Rybky (Nitriansko).
Podobný variant z Nitrianska majú Slov. Spevy I. 113. č. III. 27. a zo Zvolenska Sl. Sp. II. 73.

Orava, Orava,
čos’ taká boľavá?
veď z pod teba tečie
vodička krvavá.

Netečie, netečie,
ešte len počína:
utopil sa šuhaj
s čiernyma očima.

A keď sa utopil,
kamarátom zvolal:
kamaráti moji,
už som sa vám skoval!

Už som sa vám skoval,
pod bystrú vodičku;
podaj mi ma milá,
tú pravú ručičku.

A keď mu podala,
horko zaplakala:
Načo si sa kúpal,
keď ťa voda brala?

Ja som sa nekúpal,
len som kone brodil:
asnáď ma sam Pán Boh
do tej vody hodil.

Do tej vody veľkej,
do tej hlbočiny,
že som si nešianal
chudobnej dievčiny.

Chudobná dievčina
nič iného nemá,
iba tú poctivosť,
ktorú si zachová.

Podal A. Hvizdák, z Myjavy (Nitriansko).