ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Zpoza Vrch-Poľany slniečko vychodí,
V Budášovom dvore s mesiačkom sa schodí.

Prišli kamaráti Matúšika volať:
Podže Matúš vonká, máme sa shovárať:

A keď on von vyšieu, tak sa shovárali:
Obuj sa Matúšik, hybaj na zboj s nami.

Jeho mladá žienka pri obloku stála,
Keď ona počula, žalostne plakala.

Nehoj ty Matúšik, hybaj do kostola.

Choj, ty žienka moja, ja nemôžem isti,
Čakaj ma v kostole, pri dolnej bráničky.

Do bráničky prišla, nemohla ho vidieť;
Išla do zahrady, odtrhla z ruži kvet.

Z ruži kvet odtrhla, na chôr pozerala,
a ver’ Matúšika nikde nevidela.

Keď z kostola prišla, sadla si na vrch stôl,
Svokor sa jej zpýtau: Kdeže je manžel tvoj?

A ona mu na to takto poviedala:
že ona Matúška dneská nevidela.

Choj nevesta moja, k tej tvojej rodine,
aždaj ti povedia, či bou tam, lebo nie.

Keď k rodine prišla, tak jej poviedali,
že ver’ Matúšika týždeň nevideli.

’Deže ho zabili? — pri vápennej peci.
Pri vápennej peci; utekali šeci.

V tom chrochotskom poli strom zelený stojí,
pod ním leží Matúš, v srážke vyvalený.

Odpíšte, odkážte, hej, môjmu otcovi,
že by ma nenahau v tom chrochotskom poli.

Plačú za ním, pláčú chrochotské vdovice,
že ím on vodievau tučnie jalovice.

Podal Jano Babiak Debnár z Povrazníka alebo Šajby (Zvolensko.).
Zaznačil dr. Jur. Slávik.