ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vlha, vlha, pekný vták,
vlha, vlha, pekný vták,
nerob hniezda pri cestách.

Ide furman dolinou
a zbojníček brezinou.

Hop! furmane, nehybaj;
prednie kone vypínaj!

Ja neslúcham, tys’ nie pán;
vypriahaj si kone sám.

Kebych ja bol na poli,
nebol bych ti po vôli,

ale ja som pri horách,
pri zbojnických komorách.

V tých horách je zámoček,
tam je deväť deveček.

Každá jedna zaspala,
čo milého nemala.

Iba jedna nespala,
čo milého čakala.

Čakala ho z večera,
kým jej svieca horela.

Už jej svieca dohára,
milý dvere otvára.

Ticho, milý, nebúchaj,
ostrožkami neštrkaj;

moja mati slabo spí,
hneď každého uslyší.

Ach, dcéruška, čo robíš,
s kým to toľko hovoríš?

Hovorím to s perinou,
bo je krátka nadomnou.

Ja som pod ňou spávala,
a mne krátka nebola.

Bračekovia, vstávajte,
švagra v komore máte.

Pekne ho privítajte;
na kusy ho sekajte.

Bračekovia vstávali,
na kusy ho sekali.

Kade z neho krv tiekla,
z tade ruža vykvitla.

A té jeho ružence
boly jeho dievčence.

Podal A. Hvizdák, Žilina. Skoro podobný variant z Ratkovej (Gemer).

Vlha, vlha pekný vták,
nerob hnízda pri cestách.

Ej, žuna, žuna, žutý fták,
nerob si hnízdo pri cestách.