ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Červený kantár, bílý kon
červený kantár, bílý kon;
oženil bych sa Bože moj,
oženil bych sa Bože moj.

Červený kantár, biely kvoň;
oženil bych sa Bože muoj.
Vzal bych si dievča z majera,
čo nemá otca matera.

Len tri kľúčiky od veže,
dvanásť zbojníkov pri sebe.
Všeckých jedenásť pustilo,
len tam Janíčka nechalo.

Počkaj Janíčko, počkaj sám,
prinde ta vešat radný pán.
Nevešajte ma na duby,
lebo ma zedia holuby.

Než ma vešajte na vodu,
kde milá chodí na vodu.
Keď si vodičky nabere,
ze mňa táčatká zežene:

Ej, hešu, hešu táčatá
už je má hlava načatá.
Odkážte mojej materi,
nech ma nečaká k večeri.

Nech ma nečaká k obedu,
už ma na Nitru povedú.
Odkážte mojej materi,
nech mi odešle košeli.

Ej, jednu peknú, lenovú,
a druhú peknú, bielenú.
V bielenej budem ležati,
v lenovej visati.

Odkážte mojej milence,
nech mi odešle dva vence:
ej, jeden pekný ružový,
a druhý pekný zelený.

V ružovém budem ležati,
v zeleném budem visati.

Podal Ján Kollár, Zpievanky. II. 395.

Služelo djevča na fare,
namalo otca matere.

Len jeden kľúčik od väží,
’de dvanásť zbojníkov leží.

Šeckých jedenásť pustela,
len svojho Janka nechala.

Tu buď Janíčko, tu buď sám,
príde ťa stínať jeden pán.

Ej, čo by to bol za pána,
aby ma stínal bez práva?

Nevešajte ma na duby,
lebo ma zedia holuby.

Lež ma zaveste na jedľu,
’de milá chodí na vodu.

Keď si vodičky nabere,
ftáčatka semna sožene.

Podala: Beta Sivákova, 86-ročná z Myjavy (Nitriansko).
Úplnejší variant podaly Slov. Spevy I. 146. z Nitrianska.
Varianty doposlala aj Maria Kristinikova z Petrovíc (Trenč.).