Letorosty II

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 250 čitateľov.

Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav

Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Katarína Tínesová, Ľuboš Tines

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stoná a kvíli


Jak potok, keď mu kvetín vonná
druž bežinami povädla
a už len holých stebiel clona
nad striebrom chvie sa zrkadla:
tak srdce moje stoná.

Jak ružoker, keď roztomilý
skvost s neho kruto strhaly
neprajné ruky v ľahkej chvíli
a v druhej už i zmrhaly:
tak duša moja kvíli.

A prečo stoná, prečo kvíli
jak potok tam, tu ružoker?
Nádeje hlávky ovesily,
a sotva skvitnú podvečer…
Nuž preto stoná, preto kvíli.

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Ó, zapáľ svetlo!