E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Letorosty II

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Katarína Tínesová, Ľuboš Tines.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 249 čitateľov

Opŕcha lístie lipy


Opŕcha lístie lipy, spadá dolu.
Počúvam šelest, trniem žiaľom až:
len pred nedávnom aká krásy spräž,
list i kvet tesne, chlad i vôňa spolu;

v to hudba vánkov, zápas spevokolu,
ples poslucháčstva; plná medu čaš
a z perál, skvostov diadému kráž
odmenou — dnes? mlk desu, osrk bôľu.

Dnes tyran víchor jedná na javišti,
jak Nero[4] kedys’, pokým horel Rím
kol žlto-rudo: jeho plam sa blyští
mu v zraku dravčom; vztekle skučí rým,
v sluch obecenstva škrekom smrti piští,
až všetko preč — sám strmie v spáleništi.

*

Opŕcha lístie lipy k podlej zemi.
Ó lipa, svätý strome Slávie:
kým nová mlaď sa z vetvíc vyvije,
jak zostaneš mi potiaľ šutý, nemý!

Rajského rúcha úber, zlatolemy
a partíc riasu, stužky z ľalie
toť strhal vrah, hoc po hviezd rafije
si vzniesla prosbu ruky: Pomôžte mi!

Niet milosti kol v živloch surových,
ich srdce kameň, nepoznajú bázne,
i bažia, chvácu maniach po cudzích;
a ty sám trpíš, nie že by si rázne
im vetil: siahol všetky po konáre
a nimi mrskol lupičom do tváre…

*

Za lístím vetvy… Ešte málo, Bože,
čo skleslo ich od vekov výslunia?
Veď ctili ťa preds’ v moci Perúna,[5]
a predsa padli; západ mohýl lože —

A na juhu ďas čo zas tropí, čože? —
Severná nad ním svitla koruna;
no padá… Vrah sa odel do rúna,
a čo on nemôž’, vlastný nesvár zmôže.[6]

Žlč vzkypí, hnevom zapálim sa celý —
aj, rabstva vtač, jak skoro zhavraneli:
keď sloboda, nech voľná korisť, zisk!
Zavrhli všetko, i vďak v pekla ruchu:
do srdca spásy zatínajú pysk —
Hľa, Kolláre, vztek proti tvojmu duchu![7]


[4] Nero — rímsky cisár v r. 54 — 68 po Kr., známy svojou ukrutnosťou voči kresťanom. Dal zapáliť Rím, aby sa mohol kochať pohľadom na horiace mesto a básnicky sa inšpirovať.

[5] Perún — najvyšší boh starých Slovanov

[6] Narážka na udalosti na Balkáne v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch predchádzajúceho storočia. Slovanské národy na Balkáne usilovaly sa totiž v tom čase vymaniť zpod područia Rakúsko-Uhorska a Turecka a vytvoriť silný slovanský štát. Zprvu podporuje tieto snahy aj Rusko, pravda, tiež zo svojich prestížnych záujmov na Balkáne. Avšak zásluhou politikárenia maďarskej šľachty Rusko sa r. 1886 nečakane odkláňa od svojej dovtedajšej politiky a dohodne sa s Rakúsko-Uhorskom na spoločnom programe „v riešení“ balkánskych otázok. Básnika bolí takýto vývin udalostí, bolí ho aj to, že bojujú medzi sebou slovanské štáty Bulharsko a Srbsko (Bulharsko porazilo Srbov r. 1885), z čoho má osoh len nenávidené Rakúsko-Uhorsko.

[7] Je známe, že Kollár bol jedným z najväčších propagátorov slovanskej vzájomnosti.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.