SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pieseň pravá


Hej, pieseň pravá vždy bola tak skromná —
  i nečudo, že razom zamĺkne,
jak vrava pýchy vreskla predaromná.

Hej, pieseň pravá vždy bola tak plachá —
  i nečudo, že rýchlo odletí,
jak šuchla noha, ktorá zradu pácha.

Hej, pieseň pravá vždy bola tak prostá —
  i nečudo, nie kojom umstvenným,
lež na prírody voľných prsiach vzrostá.

Hej, pieseň pravá vždy bola tak citná —
  i nečudo, zdroj žblnká v úslní,
a nie, kde zápač rmutná nepriesvitná.

Hej, pieseň pravá vždy bola tak jará —
  i nečudo, nie steblom jeseni,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
lež kvietkom ona rozkošného jara.

Hej, pieseň pravá vždy bola tak milá;
  len ozve sa kdes’ v tichej úboči:
i vzbĺknete, ste oheň, jasot, sila!