SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prízraky


  Ženú nebom oblaky,
ženú ako cintorínom
  v rúchu sinom prízraky.

  Jeden žúžoľ havrana,
tmavý havran šibe zdola;
  pod ním roľa zoraná,
  i tá žúžoľ havrana.

  Druhý holub ľakavý,
sivý holub liece kolom;
  pod ním poľom dúbravy,
  sotva sa viac zotaví.

  Tretí samý žhavý brk,
rudý kokos s pánta zory —
  pod ním hory polomrk,
  horou švist a puta štrk.

  Štvrtý ako biely deň,
čistobiely ako labuť;
  leto zabuď, bol to sen —
  hoľou sniežok, skvelý srieň.

Letia, letia — tietam preč,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
len posledný poostáva;
sivá hlava — dumná péč,
stíchne srdce, slabne reč.

Uletely okreme
toho s bielym perím, toho —
Nekráč mnoho, pôjdeme
pod biely rov do zeme.

Žiaden nezostane tu,
nie ver’, vtáku ľadovnady,
nezavadí preletu,
ani nedá odvetu…

Ženú nebom oblaky,
ženú ako cintorínom
v rúchu sinom prízraky.