Letorosty II
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Katarína Tínesová, Ľuboš Tines
Ženú nebom oblaky,
ženú ako cintorínom
v rúchu sinom prízraky.
Jeden žúžoľ havrana,
tmavý havran šibe zdola;
pod ním roľa zoraná,
i tá žúžoľ havrana.
Druhý holub ľakavý,
sivý holub liece kolom;
pod ním poľom dúbravy,
sotva sa viac zotaví.
Tretí samý žhavý brk,
rudý kokos s pánta zory —
pod ním hory polomrk,
horou švist a puta štrk.
Štvrtý ako biely deň,
čistobiely ako labuť;
leto zabuď, bol to sen —
hoľou sniežok, skvelý srieň.
Letia, letia — tietam preč,
sivá hlava — dumná péč,
stíchne srdce, slabne reč.
Uletely okreme
toho s bielym perím, toho —
Nekráč mnoho, pôjdeme
pod biely rov do zeme.
Žiaden nezostane tu,
nie ver’, vtáku ľadovnady,
nezavadí preletu,
ani nedá odvetu…
Ženú nebom oblaky,
ženú ako cintorínom
v rúchu sinom prízraky.