Vzhledanie
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Lucia Muráriková, Martin Hlinka
Rafael a ostatní
RAFAEL:
Či neplačeš, dievka moja? — Teraz, vidím, si veselšia — —
MARÍNKA:
Sadnite si, otče dobrý! Oj, už nebudem nariekať: radujte sa i vy so mnou.
RAFAEL:
Nuž, bojovník bol to, za kým —
(Hľadí na Andreja. K sebe.)
Ach! Bože môj, ty máš svet ten,
(Hľadí naň.)
a máš i svoje zázraky! Ten je znak (skríkne). Ach! ty si syn môj!
(Klátiac sa, blíži sa k nemu a objíme ho. Malá pauza.)
ANDREJ:
Bože, radosť dvojnásobná! Vidieť milých a nájsť otca — Ó, pomáhaj mi toto zniesť!
(V kriku tom i matka príde.)
MATKA (zadivená stojí):
Otec to!? — Andrej jeho syn!? — Zasväťme túto hodinu!
VŠETCI:
Hodinu nášho vzhledania — —
MATKA:
Žehnám vás, ľúbezné deti.
(Andrej a Marínka kľačia.)
Keď ste sa verne dočkali: buďte i v láske naveky a boh nech vám praje šťastia!
RAFAEL:
A ja vás zviažem vo mene boha, syna, duch svätého, ktorého sa pridŕžajte, verní si buďte naveky: a tak odoláte svetu!
(Vstanú v objatí.)
(Taktiež Dobravská a Rafael nad ľúbosťou svojich detí sa radujúc, objímu sa.)
CHÓR:
Osud hrá divne s človekom: oddiali ho, zase spojí, rany robí, rany hojí — a to celým žitia vekom. Ale má aj požehnania — i radosti on rozdáva! Radosť nám od dneska dáva: sväťme hodinu vzhledania!
(Opona spadne.)