E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Vzhledanie

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Lucia Muráriková, Martin Hlinka.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 135 čitateľov


 

Výstup 3.

Rafael, pustovník, a predošlá.

RAFAEL (trasúcim hlasom):

Čo ti je, keď tak nariekaš, horko vzdycháš, moja dievka, mladistvosti milé dieťa!? Oj, veď mladosť nenie žalostí, lež blaha rad sladkých rokov. A ty smútiš, a ty žiališ — —

MARÍNKA:

Ach, dobrý otče, neznáte mladosť moju osiralú; ale sa to dá otušiť, veď nazrieť do srdca viete, kde vidíte žiale čierne dušou mojou roztiahnuté — — Potešte ma, otče svätý!

RAFAEL:

Nekaľ si vôľu, dievka moja, zabuď príkrosť nariekania, len v tichosti poprezeraj, poobjímaj si obrazy, ktorými len žiješ v svete. Ach, slzy tie mladosť chladia, pod nimi barva sa tratí, bľadne všetko — čaká stratu. Vyjasniť obzor mladosti, dievka moja, máš nádeje a živé v prsiach úfanie.

MARÍNKA (k sebe):

Ach! i on len vraví: úfať — Ctiť treba jeho šediny, poslúchnuť hlasy potechy.

(Nahlas.)

Ale, otče, čis’ vyplní, po čom srdce túži — klesá, keď v pochybu tmavú pozrie. Ach, veď tak klamú nádeje a odnímu mladosť, žitie, odnesúc nás z jara lásky; a predsa len máme veriť, že ony celým životom pokroky naše žehnajú?

RAFAEL:

Veriť! — Veď sladká je viera len vtedy, keď rozhodnutie živé tu dnuká zostane. A keď verí človek srdcom: musí zachovať nádeje, v ktorých obraz svoj maľuje citom duše najnežnejším. Buď verná tomu jednomu, čo ti v snách svet svoj podáva —

MARÍNKA (pretrhne ho v reči):

Ach, veď ho ja i ľúbim! Viac, no, viacej ako seba!

RAFAEL (k sebe):

Ach, nevinná pošetilosť, z srdca idúca dôvera! V nej zas vidím mladosť moju, ktorá dávno sa zmenila v jaseň trasúcu, chorľavú. Slza prehorká, preťažká —

(Utiera ju.)

MARÍNKA:

Vy plačete, otče dobrý — a mne kážete zabudnúť o žiali a bolesti. Rozumiem vás: slza ťažká tá, čo vám oko skalila, žiali nad osudom mojím — —

RAFAEL:

Dievka moja, ty si šťastná, ale ja nešťastný otec — Nechcem o tom ti vyprávať. Ty máš radosť — a budúcnosť blaho ti má ešte priniesť — Budeš na zemi blažená! —

(Ticho.)

Oj, ale mne čo donesie krok budúci, to bude — hrob. Bôľ mi je na ten pomyslieť, bo on — tajomnosť zakryje.

MARÍNKA:

Ďakujem vám, otče dobrý,

(Bozká mu ruku.)

za slov vašich potešenie — Budem vždy len nádej chovať!

(V poľahčení odbehne.)

RAFAEL:

Ach, on (pozerá za ňou) by bol práve taký! A ja bez neho svet nechať? Zbohom choď len, dievka moja: tebe ľahšie a — mne ťažšie — — —

(Opona spadne.)

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.