Vzhledanie

Šum, zelený hájičok, šum! Po voľnosti krásno šumieť; ach, ale mne schodí na um, čo ti voľnosť nedá vedieť, čo nemôžeš v prázdnych hlasoch, v zlatých zorách, v jarných časoch vydýchať, svetu oznámiť. Tie perly, čo na tvár tvoju na svite sladkom zleteli, na krídlach anjelov vnadných, nerozumieš, nepochopíš — — Pamätáš na tú hmlu včera, čo nad tebou sa rozvila v ľahkom závoja dýchnutí: v slzách tých, čo sa tam trasú, ju vidíš v ľúbosť stopenú — — Šum, zelený hájičok, šum, po slobode milo šumieť!

Vnadné hlasy! To sú jeho! Začúchnite načas, city, v tých si nebo svoje tvorte, rozbite lásky klenutie nad mladosti dolinami! To je on, čo dušou šumí mojou celý deň, celú noc — On je! Poznám hlas úst jeho a pŕs tých súzvučnosť krásna — On je — on je — on je — on!