ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Medzi tým radcovia cisára nahovárali, aby sa oženil, aby mocnárstvo rimanské tým viacej ubezpečené bolo z ohľadu dediča. — Cisár riekol: „Poneváč tak veľmi si prajete a radíte novú svatbu, dobre, učiním to, ale vyberte pre mňa princezňu.“

Radcovia po mnohých krajinách hľadali hodnú nevestu, a naposledy navrátili sa k cisárovi s múdrou a vzdelanou dcérou kráľa z Kastili, ktorú mu za manželku odporúčali. Cisár veľmi si ju zamiloval a pri boku tejto krásnej mladej ženičky zabudnul na boľasti.

Tak žili títo manželia dosť dlho, cisárovna ale ostala bezplodná, a nad tým sa veľmi smútila. — Keď počula, že cisár syna má u múdrych majstrov, vždy nad tým rozmýšľala, jako by ho skrze zlé naučenia pokaziť a zmárniť mohla. Lebo jestli by časom vlastné dietky mala, tieto by pri ňom nikdy cisárstvo nededili.

Nezadlho potom hovorila cisárovna manželovi svojmu: „Milostivý pane a manželu môj, vyslyš jednu dôvernú prosbu moju!“ — Cisár odpovedal: „Všetko ti urobím.“ — Žena včuľ povedala svoju žiadosť: „Máš jednoho syna u siedmych múdrych majstrov vo výchove; ja by ho tiež rada za syna mať chcela, a ho jako vlastné dieťa milovala. Prosím ťa teda pošli pre neho, aby sa aj ja v prítomnosti jeho radovať mohla.“ — Na to odpovedal cisár: „Veru už sedem rokov minulo, čo som ho ani ja nevidel, a preto prosbu tvoju tým radostnejšie vyplním.“

Na to poslal list siedmym múdrym majstrom, aby syna jeho k nemu na Ducha priviedli. Posol chytro zaniesol list cisárov. Keď ho prečítali, poznali z neho vôľu cisárovu, a ešte v ten večer preskúmali hviezdy, či je dobre opatrovníka domov doviesť. Hviezdy to predpovedaly, že jestli mladíka na urídený od cisára čas domov dovedú, tento sa stane obeťou smrti násilnej; jestli ho ale domov nedovedú, vtedy cisár všetkých sedem dá zoťať. Keď v zmätku tomto smutno podľa seba stáli, vyšol Dioklecián z izby a keď ich videl zrazených, pýtal sa od nich na príčinu zármutku. Jedon odpovedal na jeho otázku:

„Mladý pane, dostali sme list od otca vášho, v ktorom stojí napísané, aby sme vás pod pokutou ztratenia hlavy našej domov priviedli. My poobzerali sme stav hviezd a sme sa dozvedeli, že keď vás k otcovi domov privedieme na ustanovený čas: hneď na prvé slovo, ktoré z úst vypustíte, posmešnou smrťou zo sveta zijdete; jestli to ale neurobíme, vtedy otec váš dá nám všetkým siedmym hlavy odťať.“

Syn cisára na to povedal: „Sám obzrem hviezdy,“ a na jednej malej hviezdičke našiel poznamenané, že keď sa za sedem dní zdrží od hovorenia, tak môže svoj a aj učiteľov svojich život oslobodiť; však ale preto predsa za sedem dní jedno po druhom vedený bude k šibenici, odkiaľ jedine s veľkou ťažkosťou bude môcť, byť oslobodený. — Vidiac všetko, takto povedal siedmym múdrym majstrom:

„Milí priatelia, vás je sedem, prosím vás, aby každý z vás bol okolo mňa za deň, a skrze múdru reč svoju ma oslobodil od smrti.“

Potom Bancillas riekol: „Pane, telo moje a dušu moju dám za teba a oslobodím ťa od smrti.“

Ostatní všetci sľúbili, že pri ňom budú po jednom dni.