ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1. Prípis s ukážkou písma

V Orešanoch, 6. mája 1912

Milá Katuška!

Ja už tretí rok chodím do školy. Viem už dobre čítať. I píšem, ako vidíš, dosť dobre. Napíš mi i Ty pár riadkov, aby som i ja mohla videť Tvoje písmo. Srdečne Ťa pozdravujem a som

Tvoja priateľka

Anča

2. Odpoveď

V Orešanoch, 7. mája 1912

Drahá Anička!

Tvoj lístok ma prekvapil. Nemyslela som, že tak dobre a pekne píšeš. Ja chodím síce už piaty rok do školy, ale Tvoje písmo vyrovná sa môjmu písmu úplne. Len sa usiluj tak i naďalej! A maj sa dobre! Pozdravuje Ťa a bozkáva

Tvoja priateľka

Katka

3. Nemocná žiačka píše kamarátke

V Martine, 9. marca 1912

Drahá Olinka!

Dostala som veľkú nátchu. Preto nechcela ma dnes mama do školy pustiť. Prosím Ťa, príď k nám popoludní. Povieš mi, čo ste sa dopoludnia učili a čo sa máte na zajtra naučiť, aby som si učenie nezameškala. Čakám Ťa iste!

Tvoja

Zuzanka

4. Nemocný žiak píše učiteľovi

V Mošovciach, 6. marca 1912

Milý Pán učiteľ!

Ako ste iste spozorovali, už i včera som v škole ustavične kašľal. Dnes poslala mama pre lekára a ten povedal, že musím aspoň za týždeň doma zostať. Preto pokladám si za povinnosť o tom Vás uvedomiť a súčasne Vás prosím: ráčte mi každý deň od Janka Chrenkovie odkázať, čo sa máme učiť, lebo učenie nerád by som si zameškať.

S hlbokou úctou

Váš poslušný žiak

Ondriš Javorec

5. Prosba o požičanie knižky

V Záskalí, 14. februára 1912

Drahá Katuška!

Chodím už tretí rok do školy, ale toto sa mi ešte neprihodilo! Na knižky dávam si vždy dobrý pozor a opatrujem si ich, ako oči v hlave, a predsa Katechismus nemôžem si nijako nájsť. Neviem, či som si ho niekde sama položila a či mi ho niekto prekryl. Nájsť ho ja nájdem, lebo veď len pred polhodinou mala som ho v ruke. Ale rada by som sa zajtrajšiu úlohu naučiť. Preto Ťa srdečne prosím, požičaj mi Tvojho Katechismusa aspoň na pol hodiny. Pošlem Ti ho s poďakovaním ešte dnes. Srdečne Ťa pozdravuje

Tvoja

Marienka

6. Pozvanie kamaráta prezreť úlohu

Vo Svrčinove, 9. apríla 1912

Milý Janko!

Ty vieš lepšie rátať, ako ja. Mne sa tá úloha, čo máme na zajtra, dákosi nechce podariť. Prosím Ťa, príď na chvíľku k nám. Budeš taký dobrý, pozreš mi, či som si ju zle odpísal, alebo či ju zle rátam, keď mi to nijako nechce výnsť.

Očakáva Ťa

Tvoj

Maťko Stehlík

7. List sestre o školskom výlete

V Jarabinej, 10. mája 1912

Drahá sestra Anička!

Pán učiteľ nám už dávnejšie sľuboval, že ak sa budeme dobre učiť a pekne sa spravovať, že v jedno odpoludnie pôjdeme na výlet. A čo pán učiteľ sľúbil, to i splnil.

Včera bol pekný teplý deň, na výlet veľmi príhodný. Keď sme sa predpoludním pomodlili a mali už ísť domov, pán učiteľ nám povedal: „Deti moje! Dnes je pekne, teplo: popoludní pôjdeme na výlet. Choďte sa naobedovať. Po obede nech si každý vezme kúsok chleba a nech príde do školy. Ale o poldruhej aby celá škola bola pohromade!“

Ja som sa ponáhľala domov a ešte nikdy som tak šikovne na stôl neprikryla, ako včera. Sotva sme sa naobedovali, už som prosila mamu, aby ma vystrojila. Keď som bola vystrojená, pobozkala som si otecka i mamu a ponáhľala som sa do školy.

Keď sme sa poschodili, pán učiteľ nám rozkázal, aby sme si postávali do dvojitého radu a hneď nato kráčali sme s pánom učiteľom do blízkeho hája.

Keď sme prišli do hája, trochu sme si oddýchli a potom sme sa všeliako hrali a zabávali skoro až do večera. Vybavili sme sa vari všetky hry, ktoré sme vedeli a vyspievali sme skoro všetky známe pesničky.

V hre a zábave ani sme nezbadali, že sa večer blíži, iba keď už bolo slnko nad horou; vtedy na rozkaz pána učiteľa zase sme si postávali do radu a pobrali sme sa domov.

My dievčence i nahor i nadol išly sme popredku, chlapci šli za nami. Bolo tichučko, bez vetra a tak sa nám nadol dobre kráčalo, že sme za chvíľku prišli pred školu. Tam nás pán učiteľ rozpustil, my sme sa pekne pozdravili a rozišli.

Na mraku som už bola doma a poneváč večera bola už na stole, chutne som si zajedla.

Po večeri rozprávala som oteckovi i mame, ako sme sa zabávali a hrali a teraz napísala som i Tebe, že som včera bola na školskom výlete a že som sa na ňom veľmi dobre cítila.

Píš mi i Ty, či aj Vy tam mávate takéto školské výlety a maj sa mi dobre!

Pozdravuje Ťa a bozkáva

Tvoja sestrička

Oľga

8. List bratovi o poslanie veršíka

V Záhorí, 15. apríla 1912

Drahý brat môj Janko!

Na druhý týždeň, t. j. 24. t. m. bude mať náš pán učiteľ mena. Pri tej príležitosti chceme mu nielen zablahoželať, aby ho ešte dlho Pán Boh živil, ale chceme ho i prekvapiť maličkým darkom. Poskladali sme sa všetci žiaci a žiačky a kúpili sme mu za 8 korún pekný atramentár, ktorý chceme mu v deň jeho menín odovzdať. A ja vraj mám byť rečníkom pri tejto príležitosti.

Ja by som túto úlohu veľmi vďačne prepustil komukoľvek, lebo dobre vieš, že sa nerád tisnem do popredia; ale keď vraj musím to ja urobiť, nuž pousilujem sa previesť to tak, ako sa patrí. A preto obraciam sa s prosbou k Tebe, aby si mi pomohol. Mamička mi práve povedala, že Ty si pred trimi rokmi, keď si mal ísť do gymnásiuma, konal tú istú úlohu a že si pánu učiteľovi povedal podarený osemriadkový veršíček, v ktorom bolo povedano všetko, čo bolo treba povedať. Preto Ťa úctive prosím, napíš mi ten veršíček a pošli mi ho hneď, aby som sa ho mohol do tých čias dobre naučiť.

Otecko i mamička Ťa srdečne pozdravujú a ja si Ťa v duchu objímam i bozkávam.

Čakajúc Tvoju skorú odvetu, som

Tvoj verný brat

Jožko