Zlatý fond > Diela > Malý dopisovateľ


E-mail (povinné):

Jozef Gašparík-Leštinský:
Malý dopisovateľ

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Monika Harabinová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Michal Maga.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 37 čitateľov

IV. Listy dietok od rodičov vzdialených

1. Prvý list dcérky rodičom

V Rovňanoch, 24. júna 1912

Drahí Rodičia!

Keď Ste ma predvčerom z domu na nádražie vyprevádzali, sľúbila som Vám, že Vám budem hneď písať. Dnes je už tretí deň, čo som sa s Vami rozlúčila a ja veru len teraz beriem do ruky pero, aby som Vám sľúbených pár riadkov napísala. Nie, že by som snáď bola na svoj sľub zabudla, ale — verte mi — ani nemala som kedy.

V sobotu o 9. hodine ráno sme sa teda na našom nádraží rozlúčili, a keď vlak zastal na stanici v Rovňanoch, bolo práve 12 hodín na poludnie. Keď sme s tetuškou vystúpily zo železničného vozňa, sváčik s Olinkou a Želkou čakal nás na stanici. Hneď sme sa pozdravili a pobozkali a kráčali sme pomaly do mesta. Za niekoľko minút prišli sme domov, vlastne do domu tetuškinho a sváčikovho. Tu sme sa zase pozdravili, poskladali, umyli a zanedlho sadli sme si k prikrytému stolu.

Obedovať začali sme s modlitbou, práve tak, ako u nás, a keď sme sa naobedovali a pomodlili, šli sme si trochu do záhrady posedeť.

Ja som sa najprv zabávala a prechádzala po záhrade s Olinkou a so Želkou a potom sme sa všetky tri dlho kolísaly. Kolísku majú v záhrade celkom takú, ako je naša.

Podvečer šli sme sa po meste poprechodiť. Sváčik ukazoval mi všetky významnejšie domy a navštívili sme i tetku Malinovie.

Vrátili sme sa domov až na mraku. Potom sme sa navečerali. Po večeri sme si trochu posedeli, porozprávali a potom šli sme v mene Božom spať.

Ráno sme vstali a keď sme sa oriadili a pomodlili, sadli sme si k raňajkám a potom išla som sa s Olinkou a so Želkou trochu po meste poprechodiť.

O 10. hodine šli sme všetci do kostola na služby Božie. O 12. hodine vrátili sme sa domov. Sadli sme k obedu a keď sme sa naobedovali, zaviezli sme sa do blízkej hory na výlet, odkiaľ vrátili sme sa len na mraku.

A preto teda len dnes, t. j. v pondelok ráno, Vám sdeľujem, že som sa spolu i s tetuškou šťastlive do Rovnian dostala a že sa tu veľmi dobre cítim, celkom tak, ako doma.

Píšem i tetke a napíšem lístok i Milinke súsedovie. Ale aby Ste si nemysleli, že to urobím tak, ako to vlani urobila Zuzanka Trnkovie, keď odrazu štyri listy, rodičom i tetkám, od slova do slova rovnako napísala. Nebudete sa na mne smiať, ako sa smiali u Trnkov na Zuzanke, keď čítali jej štyri listy. Viem, čo sa nepatrí. Ostatne presvedčíte sa o tom sami, lebo i tetka i Milinka hneď zajtrá pribehnú k Vám sa pochváliť, čo som im písala.

S tým Vás srdečne pozdravujem, bozkám a som

Vaša poslušná dcéra

Anička

2. Podobný list tetke

V Rovňanoch, 24. júna 1912

Drahá Tetka!

Sľúbila som Ti, že Ti budem hneď písať. Ale musíš mi odpustiť, že robím to len teraz, lebo dosiaľ nestihla som sadnúť si k písaciemu stolu.

Do Rovnian prišli sme predvčerom práve na poludnie. Sváčik i s deťmi čakal nás na stanici. Zo stanice do mesta prešli sme peši. Keď sme sa složili a umyli, hneď sme obedovali. Po obede sedeli sme a zabávali sme sa v záhrade. Podvečer boli sme sa v meste prejsť a naštívili sme i tetku Malinovie. Odtiaľ vrátili sme sa len na mraku. Zatým sme večerali a poneváč i tetuška i ja boly sme z cesty trochu ustaté, ľahli sme si dosť zavčasu spať.

Včera bola nedeľa: dopoludnia boli sme v kostole a popoludní dal nás sváčik zaviezť do hory na výlet, kde sme sa zabávali až do večera.

Nuž z tohoto vidíš, drahá Tetka, že som Ti ozaj nemohla prv písať.

Ale dnes ráno, hneď, ako som vstala, sadla som si ku stolíku a napísala som list najprv domov a hneď zatým píšem Tebe, že sa tu cítim tak, ako doma a že sa s Olinkou a so Želkou ustavične bavím, kolíšem a prechádzam.

Na ceste sa nám — ďakovať Bohu — nič zlého neprihodilo; v prvý deň bola som trochu ustatá, ale keď som sa dobre vyspala, ráno bola som zase čerstvá, ako ryba.

Srdečne Ťa pozdravuje a bozkáva

Tvoja

Anča

3. List priateľke o tom samom

V Rovňanoch, 24. júna 1912

Drahá Milinka!

Keď som Ti predvčerom ráno sľúbila, že Ti budem hneď písať, akonáhle prídem do Rovnian, nemyslela som na to, že svoj sľub nebudem môcť splniť. Ako vidíš, píšem Ti len teraz, lebo dosiaľ naozaj nemohla som to urobiť.

Prvé odpoludnie v Rovňanoch minulo sa mi, ako čo by bol dlaňou pľasnul; na druhý deň, v nedeľu, za rána s Olinkou a so Želkou poprechodila som sa trochu po meste a obzerala som z okolia do mesta prišlých dedinčanov; o 10. hodine šli sme do kostola a po obede boli sme v hore na výlete až do večera. Nuž za celý ten čas nedalo sa na písanie ani len mysleť.

Na ceste cítila som sa dobre. Železnicou popri rozličných dedinách a mestečkách, poliami, lúkami i horami viezla som sa za celé tri hodiny, ale to sa mi v rozhovore s tetkou a v obdivovaní vždy novej a novej polohy nášho kraja tak chytro minulo, že som ani nezbadala, iba keď už vlak zastal na rovnianskej stanici a keď som videla sváčika s Olinkou a so Želkou stáť neďaleko vlaku.

Mestečko Rovňany je veľmi príjemné, čisté a úhľadné, ale najlepšie sa mi páči sváčikova priestranná záhrada s peknými kvetinami, množstvom ovocných stromov a s kolískou, podobnou našej, kde sa s Olinkou a so Želkou ustavične zabávame.

Zdravá som, chvála Bohu, cítim sa tu dobre a prajem i Tebe, aby si bola zdravá a aby si sa tiež tak dobre cítila, ako ja.

Srdečne Ťa pozdravuje a bozkáva

Tvoja priateľka

Anča

4. List kováčskeho učňa rodičom

V Medzihorí, 20. júla 1912

Drahí Rodičia!

Už som tu piaty týždeň a môžem povedať, že sa mi tu veľmi páči a že som už celkom privyknul. Môj pán majster je dobrý človek; keď treba, vie síce i prísnym byť, ale v celku je milý, tichý, dobrosrdečný a uznanlivý. Mňa má veľmi rád, lebo sa všemožne usilujem robiť mu vo všetkom po vôli. I pomocníci majú ma radi, lebo ešte ani raz nezavdal som im príčiny k pohoršeniu. Pani majstrová je tiež veľmi milá osoba, usilovná a dobrá gazdiná.

Roboty máme mnoho, lebo kto čo potrebuje, každý príde len k nám. My každú robotu spravíme i dobre i chytro, a to sa ľudom páči. Je tu síce i druhý kováč, ale ten, miesto toho, že by stál pri nákove, radšej chodí po krčmách a vychodí na Rebrinove chodníčky.

Stravu mám dobrú a spávame — ako ste videli — v čistej, zdravej, dosť priestrannej izbe; slovom: som so všetkým úplne spokojný.

Budem sa usilovať, aby som sa vo svojom remesle poriadne vyučil, že by som — ak Pán Boh dá — i ja mohol dakedy byť takým dobrým a dobrú povesť majúcim majstrom, ako je môj pán majster.

Navštíviť Vás prídem už len na Vianoce. Môj pán majster nerád má, keď mu učnia často domov chodia, lebo že im vraj vždy mamičky žalúdky pokazia, tak že za dlhší čas nemôžu prísť k sebe.

Keď mi budete posielať spodnie šaty, pošlite mi i tú počtovaciu knižku od Kordoša, čo je medzi knihami v polici, ako i knižočku „Dĺžeň mäkčeň a ypsilon“ od Leštinského. Chcem sa v svobodný čas podľa nich cvičiť, lebo každému remeselníkovi treba, aby sa naučil dobre písať a dobre rátať.

Srdečne Vás pozdravujem a som

Váš poslušný syn

Janko

5.List žiaka matke vdove

V Bystrici, 29. sept. 1912

Drahá Mamička!

Už sa iste aj hneváte na mňa, že som Vám celé štyri týždne nič nepísal. Ale nehnevajte sa a odpusťte mi, že som Vám tak dlho dal na týchto niekoľko riadkov čakať. Ako Vám známo, ja sa chcem každú úlohu dobre naučiť, preto som zvlášte zpočiatku učením až priveľmi zaujatý; krem toho skoro všetky peniažky, čo som mal, vydal som na písacie sošity a všeliaké iné školské potrebnosti; zostal mi len jeden 20-haliernik, ktorý som až dosiaľ opatroval; teraz keď som si kúpil na tento list marku, zostalo mi len 10 halierov vo vrecku…

Nuž keď som aj nepísal, ale preto som ustavične myslel na Vás a sľubujem Vám že budem tak robiť i budúcne a že s pomocou Božou budem sa usilovať, učiť a spravovať sa tak, že by ste boly so mnou spokojná a aby som Vám dakedy mohol trebárs aj stonásobne vrátiť to, čo Vy teraz ako opustená vdova na mňa vynakladáte.

Včera predpoludním v prítomnosti pána direktora odpovedal som z počtovedy. Pán direktor musel byť s mojou odpoveďou spokojný, lebo ma potľapkal po pleci a povedal mi, aby som sa i ďalej tak učil, že bude zo mňa dobrý žiak. Ale aj ostatní páni professori majú ma radi, lebo ja na každú úlohu hľadím sa dobre pripraviť.

So stravou i s bytom som celkom spokojný a zdravý som, chvála Bohu, úplne.

Sdeľte môj srdečný pozdrav a moju vďaku p. farárovi, bez ktorého pomoci nebol by som sa veru sem dostal. Nech mu dá Boh zdravia a sám nech mu odplatí za jeho lásku ku mne.

Keď mi budete písať, pošlite mi v liste niekoľko mariek, aby som Vám mohol častejšie pár riadkov napísať.

Srdečne Vás pozdravujem, a tak, ako Vy mňa, i ja Vás porúčam do milosti Božej a som

Váš poslušný a verný syn

Miško

6. List dcérky rodičom, aby pre ňu prišli

V Rovňanoch, 15. aug. 1912

Drahí Rodičia!

Blíži sa prvý september, čas zápisu do školy a ja čo chvíľa budem zase pri Vás, pod Vašou strechou, vo Vašom kruhu a pod Vašou rodičovskou opaterou. Nepripomínam to preto, že by mi tu snáď zle bolo: veď tetuška a sváčik majú ma tak radi, ako by som bola ích vlastnou dcérou; ale žiada sa mi už Vás videť a pritúliť sa k Vám. Zaiste i mňa ťahá k Vám to isté, čo i Vás ku mne, totiž to, čo sa u Vás volá rodičovskou a u mňa detinskou láskou. Ozaj teším sa na Vaše rodičovské objatie.

Tetuška Vás navštívila, keď bola pre mňa: teraz je na Vás rad, aby Ste Vy pre mňa prišli a tetušku i sváčika navštívili. Obidvaja, viem, že nemôžete prísť, ale už či príde mamička alebo otecko, na každý spôsob mi napíšte, kedy prídete, aby som vedela, kedy Vás mám na stanici čakať.

Zdravá som, ďakovať Bohu, a dá Boh, že ma zdravú najdete a že si ma zdravú i domov odveziete.

Očakávajúc Váš lístok a ešte väčšmi Váš príchod, srdečne Vás všetkých pozdravujem, v duchu objímam i bozkávam a som

Vaša poslušná dcéra

Anča




Jozef Gašparík-Leštinský

— vydavateľ, kníhkupec, publicista, autor mnohých textov piesní evanjelického spevníka Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.