Malý dopisovateľ

1. Syn píše otcovi do Ameriky

V Širokej, 1. aug. 1912

Drahý Otecko!

Tvoj list sme dostali a srdečne sa tešíme, že si — ďakovať Pánu Bohu — zdravý a že na nás ustavične myslíš. Ale mamička nám už piaty týždeň dákosi pochorieva. Robila mnoho. Ty si nám chyboval. Musela robiť i za Teba. Pri senách a ďateline sa unaťahovala, rozpotila; nato sa schladilo — prechladla. Hneď začala chripeť, zbledla a ponosuje sa na bolesti v celom tele. Kto vie, ako s ňou bude!

Drahý Otecko! Predsa vari len nemal si nás opustiť a ísť do tej Ameriky! Gazdovstvo máme dosť obstojné; ja som ešte slabý a mamička je predsa len žena, ktorá nevládze byť i gazdinou i gazdom v jednej osobe; i na poli, i vo dvore, i v stajni, i v humne i vôbec na každom kroku videť, že nám veľmi chybíš. Teraz máme raž skosenú a počasie je veľmi priemenlivé; ja som ešte slabý, mamička nevládze a nájomníci sú dnes veľmi drahí; ba ani ich nedostať, lebo čo zdravšie a lepšie, všetko uteká ta za more. Chybuješ nám veľmi! Gazdovstvo bez gazdu, rodina bez hlavy, bez pomoci… a k tomu keď ešte i choroba príde do domu, veru neviem, ako to bude s nami!

Ja verím, že si sa s dobrým úmyslom odhodlal nás opustiť a že len preto si odišiel do ďalekého kraja, aby si mohol niekoľko sto korún vyrobiť a zaplatiť dlžobu, ktorá Ťa tu tak veľmi tlačila. Uznávam, že tam o mnoho viac vyrobíš, ako tu; ale keď uvážime, ako tvrdo musíš tam robiť a keď z Tvojho mozoľného výrobku odrátame cestovné útrovy sem i tam, ba i to čo sa tu v Tvojej neprítomnosti zanedbalo a ztratilo: výsledok Tvojho namáhania nebude veľmi skvelý. Pri usilovnej práci a šanobe bol by Ti Pán Boh pomohol tú dlžobu i dom a pomaly splatiť. Keď si odchádzal od nás, nemyslel som, že to tak zle bude; ale teraz vidím, že hlava rodiny nikdy nemá opustiť to miesto, na ktoré ho Pán Boh postavil.

Preto, drahý Otecko, hľaď, aby si sa nám čím skôr vrátil, že by sme sa mohli s Tebou a pri Tebe tak dobre cítiť, ako sme sa cítili predtým, kým si nám bol doma. Nerozmýšľaj dlho, ale v mene Božom a s pomocou Božou vráť sa zase k nám a modli sa spolu so mnou k Pánu Bohu, aby nám i mamičku zachoval pri živote.

Mamička Ťa srdečne pozdravuje, podobne i stará mamka. Ja si Ťa tiež srdečne pozdravujem, v duchu objímam a v nádeji, že sa nám skoro vrátiš, som Tvoj

verný a poslušný syn

Jožko

2. Dcérka píše matke do nemocnice

V Jahodnici, 20. aug. 1912

Drahá Mamička!

Srdečne som sa potešila, keď sa včera večer otecko z Tešína domov vrátil a keď nám s radosťou rozprával, že Ťa šťastlive operovali a že si už z nebezpečenstva úplne vyšla. Nech Hospodin drahý dá, aby si nám čím skôr ozdravela a aby si sa nám vrátila úplne zdravá! Tie dva týždne, ktoré ešte máš byť v nemocnici, už mi nebudú také dlhé, aké mi boly tie dva týždne, ktoré si už tam prebudla, lebo sa budem ustavične tešiť, že sa nám vrátiš zdravá a že ma už skoro pritúliš k svojmu materinskému srdcu.

Daj Ti Boh trpelivosti a sily!

Srdečne Ťa pozdravuje a v duchu bozkáva

Tvoja poslušná dcéra

Oľga

3. Syn píše otcovi o smrti matkinej

V Širokej, 2. nov. 1912

Drahý Otecko!

So slzami v očiach sdeľujem Ti žalostnú zprávu. Naša drahá mamička dnes ráno o 9. hodine — teda asi pred štvrťhodinou — po dlhšom trápení a bolestnom stonaní tíško v Pánu usnula. Utrápená jej duša odletela k Tomu, ktorý ju do jej tela vzdýchnul a telesné pozostatky zvečnelej uložíme do matky zeme pozajtre dňa 4. novembra o 3. hodine popoludní.

Na pohrab Ťa nevolám, lebo keby si sa aj hneď, ako tento list dostaneš, vydal na cestu, našiel by si našu drahú mamičku už piaty týždeň ležať pod zemou… Ale Ťa srdečne prosím: akonáhle budeš mať toľko peňazí, že sa za ne budeš môcť domov dostať, sadni na loď a rozlúč sa s Amerikou na večné veky. Tu doma čaká na Teba povinnosť a práca, pod ťarchou ktorej naša slabá mamička klesla do hrobu…

Gazduje nám teraz stará mamička a strýčik so strynkou budú nám tiež pomáhať, kým sa nám vrátiš.

Ešte raz Ťa prosím: vráť sa nám čím skôr!

Srdečne Ťa pozdravuje a bozkáva

Tvoj osiralý syn

Jožko