Piesne, verše a rečňovanky

Kedykoľvek som niečo napísal a vydal, temer vždy nútený som bol urobiť to preto, že takej knižočky nebolo a že ju ľudia hľadali. Tak zrodil sa „Dĺžeň, mäkčeň a ypsilon“, „Malý žiačik“, „Veršíky na pohľadnice“, „Veršíky do pamätníka“, „Malý dopisovateľ“ a iné. A keď blížily sa školské zkúšky, hneď jednému, hneď druhému musel som uklepať nejakú „vítanku“ a „poďakovanku“, lebo vraj tie lanské sa im niekde „ztratily“. Podobne rodily sa i vianočné a novoročné vinše a iné príležitostné pozdravy a rečňovanky, ktoré zostávaly len v rukopise a dľa potreby sa odpisovaly.

Po prevrate, keď blížilo sa prvoročné jubileum založenia našej republiky, vediac, že k tomu potrebných rečňovaniek niet, napísal som ich niekoľko a uverejňoval som ich v „Nár. Novinách“ takým spôsobom, aby si ich páni učitelia mohli ztade vypísať a dať sa ich žiakom naučiť. Vtedy mnohí iste ich veľmi dobre použili. Ale také veci rady sa „tratia“ a staré noviny zriedka kto odkladá, preto od tých čias každý rok hľadávaly sa u mňa rečňovanky ku dňu našej národnej svobody. Vytlačené neboly: poslúžil som vždy rukopisnou sbierkou. A podobne robieval som i pred výročitým dňom narodenia Pána Prezidenta.

Tých školských príležitostných a slávnostných dní máme už dosť hodne, ale rečňovaniek na ne veľmi málo. Aby sa odpomohlo tomuto nedostatku, sosbieral som svoje rukopisy a vydávam ich tlačou v tejto knižočke. Robím to síce i preto, aby sa tieto moje veršíky, keďže sú už tu, tiež „nepotratily“, ale robím to hlavne preto, aby si v tejto knižočke mohol každý najsť to, čo bude potrebovať a čo sa prípadne čiarnutím pera ľahko dá prispôsobiť skutočnej potrebe.

Ako všetky moje knižočky kriesily slovenskú mládež k životu a privádzaly ju ku vatre národného povedomia, dúfam, že ani táto knižočka nebude zbytočnou. V tejto nádeji vysielam ju so želaním, aby vykonala to, čo vykonať má.

V Turč. Sv. Martine, 15. augusta 1927

Pôvodca