ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pijan gazda bol kresťanom dobrým voľakedy; — dnes už, chudák, v bahne hriechu po samý krk sedí! — Ako sa to len stať mohlo? Zvedaví ste, tuším. No počujte! — Ach, veď vám snáď k výstrahe poslúžim! — Bol pekný deň, — a nedeľa, deň kresťanom milý; i šli mnohí, aby Bohu v chráme poslúžili. Medzi nimi Pijan gazda vážne vykračoval, a cestou sa k službe božej v mysli pripravoval. V tom ho stretne bača Mišo, a pozdraví pekne: „K vám prichodím, Pijan gazdo, len na pár slov!“ — riekne. — „Inokedy nemám času; ďaleko je hoľa; — hneď skončíme, — a môžete zas ísť do kostola. — Máte u mňa dvadsať oviec; — no, mnohé z nich plané — predáte ich? — Hneď zaplatím! Čo žiadate za ne?“ — „Predať? — Prečo by nepredal? Za dobrý groš áno! Ale teraz kostol prvý! Príjdi zajtra ráno!“ — „To nemôž’ byť!“ vraví bača. — „Sterigať sa s holi zajtra dolu, a zas nazpät; to mi nie po vôli! — Nuž z nás je nič! Pôjdem ďalej, bo musím mať ovce ešte dneská, — tak som sľúbil tomu, čo ich mať chce. — Keď nedáte vy, dá druhý, len si ho popýtam. Teraz oviec pár po osem, ja desať vyčítam.“ — „On dá desať!“ — myslí Pijan, a začne hneď rátať: to na jednej jeden zlatý, na dvadsiatich dvadsať! Zárobček to nenie malý! I počne sa klátiť. — „Ale ako? — povie hlasno, — mám sa domov vrátiť? Videli ma do kostola všetci ísť súsedia, keď sa vrátim, čo pomyslia? Čo na to povedia?“ — „Prečo vrátiť? — zase bača, — Tu hľa, krčmu máme. Krčmár bude svedkom obom, hneď to pokonáme!“ — Pijan uznal, že osožné bačovo vyzvanie; — stúpal napred, — ach, a zrušil tretie prikázanie! Veď zabudnul, že čertovi keď podáš dva prsty: darmo vzdycháš, — už ťa drží, — už si v jeho hrsti!