Pijan gazda

Po dedine bubnovali: „Na známosť sa dáva, že dňa toho sa Pijanov majetok predáva!“ — Zažialili mnohí z gazdov, ľutovali jeho. — Akoby nie? — Ved bol synom otca statočného. Spolu žili mnohé roky, bôľ, radosť snášali, a takýmto sa spôsobom rozlúčiť s ním mali. Lež čím pomôcť? — Dom odkúpiť? Dosť je k tomu vôli, ale čože, keď to krčmár iste nepovolí! — Dostavili sa na termín, aj licitovali, aby aspoň biednym deťom niečo zachovali. Ale krčmár zná, čo robí, — on previesť sa nedá; veď keď chce byť pánom v obci majetok mu treba. I dodával, nadhadzoval, a koniec všetkého: že Pijanov dom a role sú vlastníctvom jeho. A keď potom kúpnu summu s dlžobou srovnali: matka, dietky na žobráckej palici ostaly!