Pijan gazda

Kto to kričí u susedov? Kto to hreší tam? Ach, to Pijan gazda búri v prázdnej izbe sám. Prišiel zase podnapitý, ochlastaný dosť, a tam teraz sám na sebe krotí svoju zlosť. Trieska, plieska, šmiera, láme, čo len v izbe má: hrnce, misy, stolce, stoly drúzga rukama. Ach a pri tom kľaje, hreší, strašne bohuje, že si každý zapchá uši, kto ho počuje. Jeho žena pred ním ušla, dietky išly s ňou; ach, tam idú uplakané hore dedinou. Kto že sa nad úbohými, kto sa smiluje? Kto im aspoň kúsok chleba teraz daruje? Kde že majú sa pred zimou, dažďom uschovať? Kdeže budú úbožiatka biedne, nocovať? — No, nad nimi bdie Hospodin, ony nezhynú; nájdu srdcia, čo ich k sebe z lásky privinú! Ale beda korheľovi, triráz beda mu, ktorý, keď ho dieťa prosí o chlieb, nedá mu! Ktorý má vždy na pálenku, ale na chlieb nie: ó, takého pomsta božia, iste neminie!! —