Od srdca k srdcu

Od srdca k srdcu. Kytočka, ktorú zo svojich veršíkov mladým i starým uvil Ľ. V. Rizner.

V Skalici. Tlačou a nákladom dedičov Jozefa Škarnicla. 1882.

Začiatkom bež. roku písal mi jeden z priateľov, ktorý (mimochodom rečeno) v literatúre našej dosť čestné zaujíma miesto, že by z veršíkov mojích, po rozličných časopisoch uverejnených, hodno bolo pre ľud a mládež našu kytočku uviť a ju cestou tlače pod krovy ľudu nášho vystrojiť, bo — vraj — pospolitosť naša veľmi rada číta to, čo je v srozumiteľných rýmovaných veršoch složené.

Vyzvaný k tomu, sostavil som tedy prítomné dielko, a skôr jako by som bol rukopis svoj tlačiarni odovzdal, poslal som ho ešte jednomu zo starších výtečníkov našich, prosiac Ho, aby sa ráčil o veršíkoch mojich celkom nestranne vysloviť. Muž tento, ktorý si na poli spisby slovenskej mnohých vydobyl zásluh, o krátky čas poslal mi rukopis môj nazpät, s tak otcovsko-úprimným dopisom, že z neho aspon úryvok — samých veršíkov najbližšie sa týkajúci — i ct. obecenstvu sdeliť neváham. Píše nasledovne: „Básničky Vaše, súc ešte vždy milovníkom takýchto kúskov, ochotne som poprezeral, a teraz Vám ich s daktorými poznámkami posielam nazpäť. Že kvietky tieto, z väčša po rozličných časopisoch a kalendároch roztratené, spolu Ste sobrali a v jednej kytočke uverejniť mienite, to každý len schváliť musí. A sú toho z väčšej čiastky aj hodné, aby či po prvý raz či znovu na svetlo vyšly, bo sú i obsahom i formou zanimavé; daktorým ale chybí ešte ako sa povedá „die letzte Hand“.

Poopravujúc tedy ešte plody svoje, dľa jednoho druhého upozornenia nemenovaným pánom laskave mi sdeleného a k tomu lebo onomu veršíku sa vzťahujúceho (za čo Mu i tu srdečne ďakujem), podávam už teraz verejnosti kytočku túto jedine s tým úmyslom a k tomu cieľu, aby som ku malému počtu v literatúre našej dosial sa nachodiacich spisov prostorozumných, tiež jedným prispel dielkom, kojac sa nádejou, že veršíky moje neminú sa cieľa svojho, ba že vďačne budú čítavané i starými i mladými, a že naučenia z mnohých vyplývajúce, predsa kde tu padnú i v zem úrodnú a prinesú jaký taký užitok.

Konečne prosím, aby plody tieto len jako „verše“ posudzované boly.

V Zem. Podhradí dňa 6. Aug. 1831

L. V. R.