ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mráziková, Reháková, Terka.

TERKA (vbehne s lístkom v ruke): Slečna Linka! slečinka, kdeže ste? (Shliadnuc panie, zarazí sa a skryje lístok za chrbát.) Bože môj!

MRÁZIKOVÁ: No, čože je? Vbehne ako divá! Čo chceš?

TERKA (v rozpakoch): Prosím za odpustenie, hľadám slečinku.

MRÁZIKOVÁ: A čo chceš so slečinkou?

TERKA: Chcela som jej povedať, že — že —

REHÁKOVÁ: Čože, si zrazu taká pomätená?

MRÁZIKOVÁ: Má takú obyčaj. Vletí do izby, a jestli tam najde niekoho cudzého, zľakne sa tak, že nevie ani slova prehovoriť.

REHÁKOVÁ: Ale mne sa zdá, že za chrbtom niečo ukrýva.

MRÁZIKOVÁ: Že niečo ukrýva? Čože by ukrývala? (Hľadí na Terku, pre seba.) Pre Boha, list!

TERKA (v rastúcich rozpakoch): Tak? Nie, nemám čo skrývať. (Strčí list za chrbtom za pás a ukáže obydve ruky.)

REHÁKOVÁ: Mňa tak ľahko neoklame; ak to nemá v rukách, teda to skryla do šiat.

MRÁZIKOVÁ (stranou): Tá ho nesmie dostať do ruky. (Nahlas.) Mýlily ste sa, pani švagriná. Rada bych vedeť, čoby Terka skrývať mohla predo mnou? (Prísne k Terke.) Choď po svojej práci, a na druhý raz nevbehni do izby ako zdivená.

TERKA (ustupuje chrbtom ku dverom).

REHÁKOVÁ: Ja sa málo kedy mýlim. Presvedčíme sa. (Ide k Terke, obráti ju a najde list; radostne.) No, či som sa mýlila?

MRÁZIKOVÁ (stranou): Prepadnem sa. (Nahlas.) Hm! naozaj — list — a pre mňa — áno, pani Mráziková. (Chce list chytro do vrecka strčiť.)

REHÁKOVÁ (zachytí list): Pani švagriná, vy už, bohužiaľ, tratíte svoj dobrý zrak. — Ach nuž, keď človek stárne, nie je div. Mne sa zdá, že tu stojí: „Blahorodej slečne Mrázikovej.“ Chichichi!

MRÁZIKOVÁ (s utajeným hnevom): Ako? Naozaj — ale to nemôže byť pre moju dcéru.

REHÁKOVÁ: A pre koho iného? Chichichi!

MRÁZIKOVÁ: To je patrná mýlka.

REHÁKOVÁ: Adresa chlapskou rukou napísaná — to sa mojej Julke ešte nikdy neprihodilo. Chichichi!

MRÁZIKOVÁ: A Linke iste len po prvý raz. — Od koho máš ten list?

TERKA: Prišiel po pošte.

REHÁKOVÁ: Áno, z vidieka; je na ňom 5-krajciarová marka — podistým odpoveď na dáky predchádzajúci list — chichichi! Pani švagriná, to iste bude už dáka dlhšia známosť, chichichi!

MRÁZIKOVÁ (stranou): To je zlostná žena! (Nahlas.) Strach, ani vlastným očiam uveriť nemôžem; mojej dcére list od mužského!

TERKA (pre seba): Teraz len preč! (Odíde.)

REHÁKOVÁ: Áno, to bude najlepšie — aj, aj, hľaďže, hľaď, ktoby si to bol pomyslel! Predtým ste ju tak vychvalovaly. Chichichi!

MRÁZIKOVÁ: Linka!