ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Neznámy prorok babylonského vyhnanstva

(Deuteroizaiáš Iz. 40 — 55.)

Poslovenčil Vladimír Roy

Bratislava

1937

Aladár Hornyánszky, Bratislava

Čiastky zo Starého Zákona v preklade

Kníhtlačiareň Bratov Rázusovcov v Liptovskom Sv. Mikuláši

Vladimír Roy poslovenčil Deuteroizaiáša na moju prosbu, práve pred 10 rokmi. Hoci Roy vedel dosť dobre hebrejsky, pre iné zaneprázdnenie sa nemohol podrobiť zdĺhavej a komplikovanej filologickej analyzi, ktorú naša kniha požaduje. Preto pracoval na základe maďarského prekladu, ktorý som uverejnil v časopise „Evangélikus Lap“ v r. 1916, keď svetová vojna zúrila najbezúzdnejšie. Aj maďarský preklad, aj slovenský sa snažia podať text podľa kritickej rekonštrukcie, súčasne aj podľa poetickej formy, ktorou pôvodca napísal svoje dielo. Osobnosť Royova a jej význam v slovenskej literatúre predpisujú ako povinnosť zachovať aj toto jeho dielo pre široké obecenstvo.

Hornyánszky

„Od tézy Döderleina v Jene (1790) bola vedená obšírna a dôkladná debata o pôvode kap. 40 — 55. knihy Izaiášovej. Dnes je všeobecne uznaný výsledok starozákonnej vedy, že tieto kapitoly nepochádzajú od proroka Izaiáša (740 — 701 pred Kr.), ale od neznámeho človeka, ktorého označujeme obyčajne menom Deuteroizaiáš a ktorý napísal svoje dielo na konci babylonského vyhnanstva (586 — 537).

Reč a idey (abstraktný univerzalizmus náboženstva, teoretický monoteizmus, viera vo stvorenie sveta ako základná dogma, predstava o sluhovi Jahveho), sa líšia podstatne od pôvodných odsekov Izaiášových. Rozhodujúce sú mimo roho historické dôvody, vlastné dôkazy knihy: Jeruzalem a chrám ležia v zrúcaninách, národ je babylonskom zajatí a vyhnanstve, stav už trvá dlhý čas a vykúpenie je predo dvermi. Asýrsky nátlak, to zn. doba Izaiášova, patrí do minulosti a výstup perského kráľa, Cyra, pôvodca nepredpovedá, lebo sa už uskutočnil, vrstovníci všetci ho poznajú a počuli o doterajších skvelých víťazstvách.

Sporné je miesto, kde pôvodca žil. Poniektorí myslia na Feniciu, iní na Egypt alebo Jeruzalem. Avšak slovo „tu“ (1142.riadok = 52, 5) a potom okolnosť, že pôvodca pozná historické udalosti roku 538, pozná aj babylonské náboženstvo a astrologiu, ako aj reč pôvodcova, ktorá prezradzuje silnú babylonskú barvitosť, dokazujú, že žil v Babylonii, aj bol tam vychovávaný.

Pôvodca napísal svoju knihu pravdepodobne v dvoch čiastkach (kap. 40 — 48 a 49 — 55). V prvej čiastke je v strede záujmu Cyrus a dobytie Bábela, zázračné prepustenie Židov možno bezprostredne očakávať. V druhej čiastke už niet reči o perskom kráľovi, ani o zaujatí mesta — a návrat domov dá na seba čakať. Pravdepodobným výkladom toho je, že čiastka 40 — 48 bola napísaná vtedy, keď sa strojil Cyrus na posledný útok proti Bábelu, to jest bezprostredne pred obsadením Sipparu, poťažne hneď po jeho obsadení (v r. 539), — a čiastka 49 — 55 bola skladaná len po podmanení mesta Bábela (538), ktoré malo úplne iný výsledok, ako si Deuteroizaiáš predstavoval, lebo Cyrus neuskutočnil očakávanie proroka. Edikt o prepustení Židov bol vydaný len v Ekbatáne a nie v Bábele a podľa známeho cylindra (nadpisu) Cyrovho, kráľ hlásil sa za Mardukovho poddaného, avšak nespomína Židov.

Exegeti často zle chápali pôvodcu. Zo všeobecnosti uznávajú, že náš spisovateľ, hrdina úfania, bol ten, ktorý pozdvihol náboženstvo svojho národa na úroveň svetového náboženstva. Avšak rozšírila sa aj mienka, že pôvodca stal sa čiastočne horlivcom a fanatikom. Pri tom však nezbadajú, že celá kniha je eschatologického rázu: s víťazstvom Cyrovým začína sa od dlhých storočí očakávaná posledná doba. Z tohoto hľadiska je treba posudzovať vandrovanie na púšti, obraz nového Jeruzalema, obrat pohanov a pád svetskej moci.“

(Sellin, Einleitung in das Alte Testament, Evangelisch-Theologische Bibliothek 2. Bd. Leipzig 1910, str. 76, 77.)