Výber z knižne nevydaných básní, napísaných do roku 1918
Autor: Vladimír Roy
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Karol Šefranko, Lucia Muráriková, Mária Hulvejová, Martin Hlinka
[1]
Rozbehnúť sa a nepreskočiť, to často býva tak, zvlášť keď je ľahšie stranou bočiť než premôcť chabosť, ľak. Och, divné časy, plné záhad, niet vo vás surmy, krás, niet vo vás nadšenosti záhad, ste železný jak pás. Sloboda, právo frázami sú iba; niet ich, niet, zarudlé nebo nad nami a cestou hlupstva sieť. Kde bohatierskych činov hymny, kde smelosť sŕdc a hláv? Len mĺkvosť, mysle obzor dymný…
[1] Báseň je v rukopise nedokončeným fragmentom bez názvu. Našla sa s niektorými Royovými rukopismi v bývalom dome dr. Alžbety Gwerkovej-Gölnerovej v Banskej Štiavnici, ktorá si rukopisy vypožičala k chystanej literárnovednej práci o V. Royovi od rodiny básnika. (Gölnerová, umučená fašistami, sa však už k tejto práci nedostala.) Báseň vznikla okolo roku 1908 — 1909, čomu by, okrem iného, nasvedčovala okolnosť, že ju Roy napísal na ôsmu stranu listu svojej tiež nepomenovanej prózy, ktorej hrdina, vysokoškolák, nesie niektoré autorove autobiografické črty.
O autorovi
Vladimír Roy
básnik, prekladateľ, predstaviteľ Slovenskej moderny, kňaz, redaktor Dennice
Obrázok
