ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(V Krčméryho ordinácii v Podunajských Biskupiciach)

(Keď sa javisko nasvieti, hlas za scénou ohlási: V KRČMÉRYHO ORDINÁCII V PODUNAJSKÝCH BISKUPICIACH. Za plátnom sa odohrá posledná tieňohra.)

DIABLOV HLAS. Ďakujem vám. Aby ste mi mohli ľahšie odpustiť, prezradím vám, že za to utrpenie, čo som vám spôsobil, som si aj ja už vytrpel svoj trest.

KRČMÉRYHO HLAS. Aký?

DIABLOV HLAS. 21. augusta 1968 som podpísal protest proti takzvanej intervencii spriatelených armád.

KRČMÉRYHO HLAS. To vtedy podpísal skoro každý.

DIABLOV HLAS. No mňa vyhodili za to z bezpečnosti.

KRČMÉRYHO HLAS. Aj vás potom bili s vysúkanými rukávmi?

DIABLOV HLAS. To nie. To sa už nerobilo. Ale celé roky som nemohol nájsť poriadne zamestnanie. Ani moja manželka. A z toho potom možno… Z toho stresu… (Preskakuje mu hlas.)

KRČMÉRYHO HLAS. Upokojte sa!

DIABLOV HLAS (plače). Ako sa môžem upokojiť, keď viem, že mi niet pomoci a že sa budem musieť už zakrátko rozlúčiť so svojou milovanou ženou, s deťmi, s vnúčatami? Keby ste vedeli, aké sú zlaté. No všetko sa to začína strácať v akomsi nedohľadne, život zrazu vnímam, akoby to bol domček z karát, ktorý každú chvíľu spadne.

KRČMÉRYHO HLAS. Lenže vám nič také nehrozí.

DIABLOV HLAS (prestane plakať). Ako to myslíte, že nehrozí? A čo tá diagnóza? Zhubný pľúcny nádor mi stopercentne našli už na Cukrovej. A len na potvrdenie diagnózy ma poslali ešte k vám. Vy ste si pozreli moje pľúca a určite ste aj vy do tohto môjho chorobopisu napísali, že ho mám.

KRČMÉRYHO HLAS. Nič také som tam nenapísal.

DIABLOV HLAS (nevdojak nasadí surový tón, ktorý používal ako vyšetrovateľ). Hovoríte pravdu? A čo ste tam teda napísali? Môžete mi to ukázať?

KRČMÉRYHO HLAS. Prirodzene, že áno. Nič pred vami neskrývam. Môžete si to prečítať. (Podá mu chorobopis.)

DIABLOV HLAS (číta). Dobre ohraničený oválny výpotok, následok kardiálnej dekompenzácie. Som laik, nemôžem tomu rozumieť. No aj ako laik… Naozaj, zdá sa, že to nie je…

KRČMÉRYHO HLAS. Vravím vám, že tú chorobu nemáte. Aj stopercentná diagnóza môže byť chybná.

DIABLOV HLAS. Takže naozaj nemám…?

KRČMÉRYHO HLAS. Nie, nemáte.

DIABLOV HLAS. Ďakujem vám, pán doktor. Vrátili ste mi nádej. Vliali ste do mňa novú chuť do života a do práce.

KRČMÉRYHO HLAS. A čo vlastne teraz robíte?

DIABLOV HLAS. Po nežnej revolúcii ma rehabilitovali. A za tie stratené roky ma finančne odškodnili. Aj povýšili. Pracujem teraz znova… Ale, prirodzene, s vyššou hodnosťou vo vyššej funkcii… Už nevyšetrujem… Iba odovzdávam skúsenosti… Ja viem, možno sa vám zdá, že teraz, keď je sloboda… Ale čo je to sloboda? Veď aj vy ste odmietli ísť na slobodu… Dobýjali ste sa nazad do väzenia.

KRČMÉRYHO HLAS. Lekár je slobodný všade tam, kde môže pomáhať trpiacim.

DIABLOV HLAS. Ste šťastný človek, ak naozaj veríte tomu, že ste slobodný. Ja sa obávam, že ideálna sloboda vôbec nejestvuje. Ale ešte raz, pán doktor, vďaka za to, že ste mi vrátili nádej.

KRČMÉRYHO HLAS. Neďakujte za ňu mne, ďakujte Bohu.

DIABLOV HLAS. Zbohom, pán doktor. Neviem, či sa ešte stretneme. (Jeho tieň mizne.)

KRČMÉRYHO HLAS. Aj keby až pred Božím trónom, do videnia.

KRČMÉRY (vyjde spoza zadnej steny, pohrúžený do modlitby. Chvíľu sa modlí mlčky, no napokon aj nahlas, je to parafráza Žalmu 23).

(Tma. V tme počujeme Autorov hlas — zvukový záznam má Slovenské národné divadlo.)

AUTOROV HLAS. MUDr Silvester Krčméry (1924 — 2013) aj po prepustení z väzenia v roku 1964 — popritom, že pôsobil ako lekár v nemocnici v Podunajských Biskupiciach — neohrozene pokračoval v tom, čo robil už pred uväznením. Venoval sa evanjelizácii vysokoškolákov, učňov, narkomanov, alkoholikov i väzňov a v roku 1974 bol spoluzakladateľom sekulárneho inštitútu Fatima, kde sa podieľal na vydávaní samizdatovej literatúry a organizovaní evanjelizačných spoločenstiev, tzv. krúžkov tajnej cirkvi. V osemdesiatych rokoch minulého storočia spolu s Vladimírom Juklom rozvinul činnosť Laického apoštolského hnutia, ktoré bolo základom pre neskoršie Hnutie kresťanských rodín na Slovensku, Hnutie kresťanských spoločenstiev mládeže a Hnutie kresťanských spoločenstiev detí. Aj vďaka jeho iniciatíve sa 25. marca 1988 konala v Bratislave sviečková manifestácia — najvýznamnejší verejný protest proti komunistickému režimu pred Nežnou revolúciou. Po Nežnej revolúcii ho pápež Ján Pavol II pozval do Vatikánu a podľa očitých svedkov sa k nemu počas tohto stretnutia správal s takým obdivom a úctou, akoby nie on, ale Silvester Krčméry bol pápežom.

Keď Silvester Krčméry vo veku osemdedsiatdeväť rokov v utorok 10. septembra 2013 večer zomieral, jeho posledné slová vraj boli: „Prosím Ťa, Pane Bože, dovoľ mi, aby som sa ešte stihol polepšiť.“

(Javisko sa znova nasvieti a na bielom pozadí sa objaví objaví autentický Silvester Krčméry — citát z dokumentárneho filmu MUDr. Silvester Krčméry, z časti Odkaz.)

AUTENTICKÝ SILVESTER KRČMÉRY. „Musíme začať a musíme ľudí učiť odvahe. To znamená, keď… keď boli ľudia, aj keď sa zatváralo, tak vedeli byť verní pri Cirkvi. Tak prečo by nemohli teraz, keď sa nezatvára… Hlavne, aby sme v prvom rade lásku mali, vedeli odpúšťať, a vedeli oslovovať tých najchudobnejších, tých posledných z posledných…“

(Tma.)

ZVUK (do tmy sa ozve Missa Luba).

Koniec