ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Prvou verziou hry Deduškov oknovízor bola hra Hurvínkovo okno, napísaná na objednávku Divadla Spejbla a Hurvínka, ktoré ju uviedlo v roku 1996.

Ten rok nie je náhodný — súvisí s tým, že v auguste roku 1995 som sa aj s rodinou na istý čas presťahoval do Prahy. Až dovtedy som väčšinu svojho života prežil ako umelec na voľnej nohe a vedel som sa tak uživiť v Bratislave, no mohol som iba dúfať, že sa uživím aj v Prahe, ktorá bola vtedy už tri roky hlavným mestom inej krajiny. Praha ma však uvítala priateľsky. Už pred presťahovaním, v máji roku 1995 Divadlo Na zábradlí uviedlo v preklade Jana Gogolu moju hru Smrť v ružovom, potom, po presťahovaní, divadlo Labyrint sčasti po slovensky a sčasti po česky napísanú hru Teta z Prahy. Hra Hurvínkovo okno bola treťou hrou, napísanou v tomto období — prvou, ktorú som celú napísal po česky.

O tom, že si ju objedná a že ju uvedie Divadlo S + H, rozhodla jeho riaditeľka Helena Kirschnerová-Štáchová, ktorá mi až o niekoľko rokov neskôr prezradila, že musela svoj súbor o správnosti tohto kroku chvíľu presviedčať.

Žiaľbohu už nežije. Rád by som jej povedal, že som na to nezabudol a dodnes som jej vďačný za dôveru, s ktorou sa vrhla do toho dobrodružstva. Veď Divadlo S + H hralo inak iba repertoár vznikajúci v jeho autorskej dielni a úzkostlivo si strážilo svoj originálny štýl. V mojom prípade urobilo výnimku, ktorú neoľutovalo.

Nebolo to však iba dobrodružstvo Divadla S + H, dobrodružné to bolo aj pre mňa. Už v mladosti som sa pustil do polemiky s didaktickou čierno-bielou estetikou, už pri písaní Botafoga sa mi podarilo s pomocou slovnej hry vybudovať a zároveň zrúcať dramatický konflikt (sám pre seba som si nazval ten vynález „hrou na hru“) — a zrazu mi hrozilo, že na staré kolená budem v tej svojej celoživotnej polemike ťahať za kratší koniec.

To preto, lebo Divadlo S+H — keď sa uchádzalo o podporu pražského magistrátu — dostalo občas aj nejakú úlohu navyše. Na uvedenie mojej hry malo prisľúbenú podporu pod podmienkou, že popri umeleckej kvalite sa na javisko dostane aj ušľachtilá myšlienka — že totiž tá hra bude mladého diváka varovať pred závislosťami, ako sú alkohol, nikotín, gamblerstvo alebo drogy.

Usmerňovanie umenia mávalo v minulosti aj horšie podoby, na tomto usmernení nebolo nič, čo by sa priečilo správnym zásadám — až na to, že to bolo usmernenie. No pripustil som tentoraz argument, že aj v tých najkrajších rozprávkach bývajú ušľachtilé varovania a odhodlal som sa napísať takúto „usmernenú“ hru v nádeji, že sa mi podarí to varovanie dostať do nej s nadhľadom a humorom, bez toho, aby som zľavil zo svojich umeleckých ambícií. Vraj sa mi to podarilo. Nielenže sa dobre zabávali pražské deti, ale pobavili sa aj ich rodičia.

Netuším, či a kedy sa táto hra dostane znova na javisko. Aby to však nemuselo byť iba javisko Divadla S + H a aby to mohlo byť aj javisko slovenské, ešte raz som sa k nej vrátil, Hurvínka som nahradil Vnúčikom, Spejbla Deduškom a vytvoril som z českého originálu nový originál, tentoraz slovenský.

V Bratislave, 1. septembra 2019 ĽF