ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1

HLÁSATEĽKA (zas Vodná víla, premaskovaná za Hlásateľku). A tak sa aj vnúčik presvedčil, ako to na svete chodí a čo sa človek natrápi, kým všetko stratí.

DEDUŠKO (prebúdza sa). Sníva sa mi to vari? Alebo nesníva? Vnúčik, ty si prišiel o tú jednu mincu, čo si mi za ňu chcel kúpiť darček?

VNÚČIK (objaví sa s Pozorkom v okne). Vyzerá to tak, deduško. Si z toho veľmi smutný?

DEDUŠKO. Kdeže. Poďte už dnu! (Berie vnúčika aj Pozorka z okna do izby.) Celú noc ste sa kdesi túlali. A ja som mal za ten čas bláznivé sny o banditoch. Už som začínal mať o teba strach. A práve preto je všetko v poriadku, vnúčik. Vieš, čo je pre mňa najlepší darček?

VNÚČIK. Čo, deduško?

DEDUŠKO. Že si sa živý a zdravý vrátil.

POZORKO. Haf, haf!

DEDUŠKO. Aj Pozorko s tým súhlasí. Vy čo si myslíte, deti? Je to tak?

DETI. Áno!

HLÁSATEĽKA. A tým sa nočné vysielanie nášho oknovízora končí. (Zmizne.)

DEDUŠKO. Počkajte, pani hlásateľka! Ešte nemôžete končiť. Stratila sa nám v tej temnej noci susedka vodná víla.

HLÁSATEĽKA (znovu sa objaví). Čo by si jej chcel povedať, divák deduško, keby sa náhodou niekde našla?

DEDUŠKO. Nuž, rád by som jej odkázal, že ten oknovízor je naozaj výborný vynález. Dobre mi poradila. A som jej vďačný aj za dobrý príklad, ktorý dala…

VODNÁ VÍLA (na ktorú sa zrazu zmenila Hlásateľka, skočí oknom dnu a stiahne za sebou roletu). Poviete mi to zajtra, sused deduško. Dnes už nemám čas. Ponáhľam sa pod Strečno. Bude sa dnes odtiaľ vysielať v priamom prenose nočný tanec víl. Dúfam, že sa budete pozerať. (Znova zmizne, tentoraz vo výlevke, len to tak zažblnkoce, a potom sa už ozve len vzdialená melódia hraná na harfe .)

2

VNÚČIK (vrhá sa k oknu, chce vytiahnuť roletu). Pravdaže sa budeme pozerať! Však Pozorko?

POZORKO (skočí mu na pomoc). Haf! Haf!

DEDUŠKO (zabráni im vo vytiahnutí rolety). Omyl! Tam teraz už neuvidíte nič. A okrem toho už stačilo! Aj zajtra je deň. Teraz už pôjdete spať. Dobrú noc, milí moji!

VNÚČIK (odchádza). Dobrú noc, deduško.

POZORKO (odchádza). Haf! Haf!

3

DEDUŠKO (najprv sa presvedčí, že Vnúčik a Pozorko šli naozaj spať, potom chvíľu nerozhodne postáva nad televízorom, ktorý chcel na začiatku hry rozmlátiť, no napokon v ňom zvíťazí túžba pozrieť si tanec víl pod Strečnom a televízor pustí).

VODNÁ VÍLA (objaví sa na obrazovke normálneho televízora, tancuje na lúke pod Strečnom s bielou plachtou, ktorú napokon odhadzuje, akoby nahor stúpajúcu rannú hmlu, a spieva).

PIESEŇ VODNEJ VÍLY

DEDUŠKO. Ach, vďačne by som vo vašej hrsti aj dušu vypustil! Susedka vodná víla, škoda, že v tom normálnom televízore ste tak ďaleko!

VODNÁ VÍLA (zmizne z obrazovky televízora, potom spoza okna zdvihne roletu a objaví sa). Tak si pustite oknovízor, sused deduško, a budem blízko! (Premaskuje sa na Hlásateľku.) Teraz si vo svojom oknovízore môžete pozrieť…

DEDUŠKO (vzrušeným hlasom). Skončime už s tou hrou na oknovízor, susedka víla, mládež už spí.

VODNÁ VÍLA. Ale ešte sme neprebrali všetky závislosti, sused deduško. Je napríklad droga, o ktorej mládež možno nemá ešte ani tušenia, ale zato vás by to mohlo zaujímať, lebo…

DEDUŠKO. A aj ma to zaujíma a preto už mlčte. Zistil som, susedka vodná víla, že moja droga ste vy. (Blíži sa k oknovízoru.)

VODNÁ VÍLA. Spamätajte sa, sused deduško! To, že vaša droga som ja, vravíte dnes, keď som vám trošku pomútila hlavu. Ale čo budete vravieť zajtra, keď sa zo mňa spamätáte? Nebude mať výčitky svedomia?

DEDUŠKO. O moje výčitky svedomia sa vy nebojte, susedka, vodná vila! Zajtra sa vy znova vrátite do rozprávky v normálnom televízore…

VODNÁ VÍLA. A vy?

DEDUŠKO. A ja budem mať okno. (Vyskočí z okna do tmy k Vodnej víle a stiahne za sebou roletu.)

Koniec