ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1

VNÚČIK. Buďte zdravé, deti! To je pekný pozdrav, však? A teraz vy pozdravte mňa — pozdravte ma pozdravom, v ktorom bude aj moje meno. Ako sa volám?

DETI (hádajú rôzne mená).

VNÚČIK. Nie, nie, ne! A viete čo? Čo tam po mojom mene — pozdravte ma pozdravom, ktorým ma zdraví môj deduško, keď som uňho na letnom pobyte. Niekedy má oknoa nevie si spomenúť na moje krstné meno, Vtedy ma zdraví iba: „Buď zdravý, vnúčik!“ No! Skúste to!

DETI. Buď zdravý, vnúčik!

VNÚČIK. Výborne! A teraz ešte ty pozdrav deti, Pozorko!

POZORKO. Haf, haf!

VNÚČIK. To bolo v psej reči: „Buďte zdravé, deti!“ Všetci buďme zdraví! Čím začneme? Napríklad tým, že si pustíme televízor. Viem, deti, máte ho aj doma a teraz sa chcete dívať na divadlo. Ale nebojte sa! Divadlo bude. Veď aj ten televízor, čo teraz zapnem, je divadelná rekvizita. (Zapne televízor.)

2

VNÚČIK, POZORKO (pozerajú, čo vysiela televízor).

VODNÁ VÍLA (objaví sa na obrazovke, hrá na svojich vlasoch ako na harfe a spieva).

PIESEŇ VODNEJ VÍLY

3

DEDUŠKO (vstúpi). Buď zdravý, vnúčik! Ty si si zapol televízor? Poznáš ma predsa a vieš, že to pokladám za závislosť a že ja závislosti neznášam.

VNÚČIK. Buď zdravý, deduško! Ale veď aj ty sám vravievaš, že sa musím naučiť žiť múdro. A odkiaľ sa to naučím lepšie ako z televízora?

DEDUŠKO. Prosím ťa, čo múdre sa môžeš naučiť z televízora, ak sa dívaš na akúsi hlúpu rozprávku o našej bláznivej susedke vodnej víle?

VNÚČIK. Nie je hlúpa. Je poučná. Počúvaj, deduško!

VODNÁ VÍLA (hrá na harfe svoju melódiu, tancuje pri tom a spieva).

PIESEŇ VODNEJ VÍLY

DEDUŠKO. Nechápem, čo je na tom poučné, vnúčik.

VNÚČIK. Sám vravievaš, deduško, že tanec nie je zdravý, ak ľudia tancujú v uzavretých miestnostiach, kde je vydýchaný vzduch. A pozri — naša susedka vodná víla to vyriešila. Tancuje na čerstvom vzduchu a ešte sa pri tom aj kúpe v rose.

DEDUŠKO. Ona áno, ale nie ty, vnúčik. Vidíš, práve v tom je tá zrada. Hoci ona ti predvádza zdravý tanec na čerstvom vzduchu — ty, keď sa na ňu iba dívaš, zdravý spôsob života nepestuješ a zdržuješ sa v uzavretej miestnosti. Preto televízor vypínam.

(Vypne televízor.) A aby si ho už nikdy nemohol zapnúť, ešte ho pre istotu aj rozmlátim. (Dvíha televízor nad hlavu.)

VNÚČIK. Nerob to, deduško — veď ten televízor nie je tvoj!

DEDUŠKO (položí televízor). A naozaj, veď ja nijaký televízor nemám. Ten televízor nie je môj. Kde sa tu u mňa vzal?

4

VODNÁ VÍLA (ozve sa znova jej melódia, potom sa vynorí z výlevky, kvapká z nej voda a hrá na svojich vlasoch ako na harfe). To som ja požičala vášmu vnúčikovi televízor, sused deduško.

DEDUŠKO. No jasné, kto iný, ak nie vy, susedka vodná víla. Stúplo vám do hlavy, že v televízore dávali rozprávku o vás — a kvôli tomu má teraz môj vnúčik zabíjať čas neužitočným hľadením na obrazovku?

VODNÁ VÍLA (vylezie z výlevky a všade rozlieva vodu). Prečo neužitočným? Z rozprávky o mne sa dozvedel užitočnú vec — že sa dá tancovať aj v rose a na čerstvom vzduchu.

DEDUŠKO. Ale dobre som počul, čo vy víly pri tom tanci spievate! Že ten, kto s vami tancuje, tancuje len dovtedy,„kým vo vašej hrsti dušu nevypustí.“ To je užitočné? Vábiť kohosi do takého nebezpečného tanca? Nie aby ste varovali môjho vnúčika pred nástrahami sveta, vy ho učíte priamo ich vyhľadávať. A vôbec, kedy sa konečne naučíte chodiť na návštevu dverami? Zase ste mi pritiekli do výlevky.

VODNÁ VÍLA. Pritekať do výlevky, to je u nás vodných víl bežný spôsob príchodu.

DEDUŠKO. Váš bežný spôsob robí mimoriadne mláky. Vaše mokré šľapaje budem utierať ja. Uvedomujete si, že vaše správanie dáva môjmu vnúčikovi veľmi zlý vzor?

VODNÁ VÍLA. Nechcem byť preňho zlým vzorom, sused deduško. Mám vášho vnúčika rada, akoby bol môj vlastný.

DEDUŠKO. Ale potom mi ho pomôžte vychovávať správne! Je u mňa len cez leto. Nechcem, aby jeho rodičia v septembri povedali, že sa u mňa cez leto pokazil.

VODNÁ VÍLA. Pomôžem vám, sused deduško — musíte ma však občas aj počúvať.(Odtiahne Deduška nabok a zhovárajú sa stíšenými hlasmi, aby nepočul Vnúčik.) Ak sa vám nepáči, že váš vnúčik nevie odlepiť oči od obrazovky a nie je na čerstvom vzduchu — ľahká pomoc. Prečo ho neposadíte pred oknovízor?

DEDUŠKO. Oknovízor? O niečom takom som ešte nepočul.

VODNÁ VÍLA. Ani ste nemohli, sused deduško. Je to nový vynález. Ešte lepší než kúpeľ v rose. Deti sa môžu z oknovízora dozvedieť všetko o nástrahách sveta ešte skôr než do toho sveta urobia prvý krok. A pritom sú ustavične na čerstvom vzduchu, pretože vždy, keď sedia pred oknovízorom, musí byť otvorené okno.

DEDUŠKO. Nenadchli ste ma, susedka vodná víla. Otvorené okno — to je aj nebezpečná vec. Vnúčik sa môže z otvoreného okna vykláňať. Čo keď stratí rovnováhu a vypadne?

VODNÁ VÍLA. Bývate na prízemí, sused deduško — keby váš vnúčik vypadol z okna, nič sa mu nestane. A vôbec — prečo by mal vypadnúť? On aj Pozorko budú len pekne sedieť a hľadieť na oknovízor. Nuž, čo na to poviete?

DEDUŠKO. Neusilujte sa ma prehovoriť, susedka! Som nepriateľ vysedávania pri televízore — a navyše nemám zbytočné peniaze. Ten váš oknovízor, to nebude nič lacné.

VODNÁ VÍLA. Omyl, sused. Oknovízor je najlacnejší televízor na svete. Okno je televízor chudobných ľudí. Oknovízor je celkom zadarmo.

DEDUŠKO. Zadarmo? Nuž, toľko zbytočných peňazí by som azda ešte mal. Začínam vám veriť, susedka. A vy si myslíte… (Šepká Vodnej víle niečo do ucha.)

VODNÁ VÍLA. Konečne si rozumieme. Urobíme to takto… (Šepká Deduškovi niečo do ucha.) Čo vy na to?

DEDUŠKO. To nie je zlý nápad. A potom by sme mohli… (Šepká.)

VODNÁ VÍLA. To je ono. A ešte vášho vnúčika zaujme aj to, že… (Šepká.)

VNÚČIK. Aj ja to chcem počuť, deduško a susedka vodná víla. Chcete ma vychovávať a neviete, že dobre vychovaní ľudia si v spoločnosti nešepkajú?

DEDUŠKO. Šepkali sme si len preto, že sme ťa chceli príjemne prekvapiť, vnúčik.

VNÚČIK. A čím?

DEDUŠKO. Ak ti to poviem, je po prekvapení. Ale ak to chceš vedieť — nuž dobre. To hlavné ti neprezradím — ale niečo predsa. Šepkali sme si, že sa ti postaráme o pekné letné zážitky s pomocou obrazovky.

VNÚČIK. Pred chvíľkou si chcel televízor rozmlátiť, deduško.

DEDUŠKO. Nevravím teraz o televíznej obrazovke, vnúčik.

VNÚČIK. A o akej vravíš, deduško?

DEDUŠKO. Uvidíš obrazovku, o akej vravím, keď si pekne sadneš pred okno. Aj ty, psíček Pozorko. A ticho! Akoby ste sedeli v divadle. A aj vy, deti v divadle, ticho! Akoby ste aj vy sedeli pred obrazovkou. Už je všade pokoj?

VNÚČIK. Áno.

DETI. Áno.

POZORKO. Haf!

DEDUŠKO. Tak sa pozeraj, vnúčik! A ja si so susedkou vodnou vílou zatiaľ niekam odskočím. Keď sa vrátime, porozprávaš mi, čo si videl a zažil. Pozor —

POZORKO. Haf!

DEDUŠKO. To nepatrilo tebe. Vravím to všetkým — pozor, zapínam oknovízor. A vy, susedka vodná víla, poďte so mnou! (Vytiahne okennú roletu, ktorá bola až doteraz stiahnutá a odchádza dverami.)

VODNÁ VÍLA. Ak nemáte nič proti tomu, sused deduško, odídem tak, ako som prišla. Takto to mám najradšej. (Začne hrať na svojich vlasoch ako na harfe a zmizne vo výlevke. Ešte počujeme jej melódiu.)

5

VNÚČIK. Veľmi som zvedavý, čo to ten oknovízor bude. Aj vy, deti?

DETI. Áno!

VNÚČIK. Aj ty, Pozorko?

POZORKO. Haf, haf!

(Chvíľu sa nič nedeje, počujeme len vtáčí štebot a tu a tam prefrngne za oknom vtáčik. Na nebi slnko. Z jednej strany na druhú idú cez slnko obláčiky. Ozve sa vrčanie a o za oknom pomaly preletí lietadlo. Ozve sa hudba — niekto hrá na harfe.)