ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Kocúrkovania majú od pamäti sveta velikú k svojej vlasti a jej slobode, k svojej reči, k svojim obyčajom náklonnosť No a to by nebolo zle samo v sebe, lenže sú oni v tejto veci opravdoví - Kocúrkovania. I len tie - odpytujem ale ponížene - i len tie nohavice musia mať taký kroj, aký mali ešte za Kakan kráľa.

Podľa ich názoru stojí Kocúrkovo práve v samom prostriedku zeme a niet iného jemu rovného mesta. - Za živa v Kocúrkove a po smrti v nebi. - A nedávno sa boli v krčme o to krvavé pračky zviedli, keď tomu jeden pocestný tuho odporoval, hovoriac, že tu i tam sa Kocúrkovo vyskytuje a že by on mohol niekoľko miest, mestečiek a dedín menovať v tejto a inej stolici.

Niet divu, že kto nie je rodom Kocúrkovan, alebo halenu inej farby a iného kroja nohavice nosieva alebo inú gramatiku nasleduje (a hovorí napríklad vahan miesto havan, rajndlík miesto riandlik alebo grobian miesto hrubian), nemá u nich žiadnej ceny. - Ak cudzozemec otvorí len hubu, to sa dajú do smiechu, ako keď Maďar prvýkrát slyší po N(iregyhá)ze sa klaňať „Úr isten adj nakunk is“ ^[1]pomiešajú. No a to len i hluchý môže vidieť, že sú to slová z opravdového kmeňa - - scého. - - ského a - - ckého, ako to nedávno jeden učený navlas preukázal.

Kocúrkovania tak milujú svoje hniezda, že do Tótországu ^[2]- Len aby sa do svojho nového rektora nedali, ak im niekto pošepne, že sa Svoboda menuje.

Quid rides? De te fabula narratur! ^[3]

(Predslov k prvému vydaniu.)